Z hlavného mesta Šalamúnových ostrovov, Honiary, sa na ostrov Savo dostanete približne za 30 minút loďou cez prieliv Iron Bottom Sound – pomenovaný podľa desiatok lodí a lietadiel, ktoré sa tam potopili počas druhej svetovej vojny. Ostrov je tiež domovom aktívnej, dymiacej sopky a bublajúcich horúcich prameňov. Práve teplo z vulkanickej činnosti priťahuje vtáky megapody, veľké asi ako sliepky, s tmavým perím, ktoré využívajú horúcu pôdu na inkubáciu svojich vajec.
Cesta pešo k sopke na ostrove Savo trvá približne dve hodiny. Trasa vedie po ceste vytvorenej lávou z poslednej erupcie (ktorá sa odohrala v polovici 19. storočia) a je obklopená zelenou džungľou. Cestu lemujú horúce pramene a studené potoky, ale buďte opatrní: voda v blízkosti vrcholu je naozaj veľmi horúca.
Na úsvite megapody kladú vajcia do piesočných polí okolo dediny Panueli, kde ich zahrabávajú do teplej vulkanickej pôdy. Tá udržiava potrebnú teplotu, takže samice môžu jednoducho odletieť a vajcia nechávajú bez dozoru. To však znamená, že vajcia sú ľahkou korisťou pre predátorov – aj pre ľudí. Muži z dediny prichádzajú skoro ráno a holými rukami vyhrabávajú hniezda z hĺbky viac než jedného metra, aby vajcia nepoškodili. Potom ich zabalia do banánových listov na ochranu. Neskôr počas dňa ženy jamy zasypú a vyrovnajú piesok.
Hoci miestni megapody nelovia, ich vajcia slúžia ako zdroj potravy a príjmu. Jedno vajce má hodnotu asi 2 americké doláre. V minulosti boli piesočné polia okolo Panueli plné vajec, no od roku 2017 zostalo len jediné aktívne kladisko a úroda je čoraz slabšia. Nadmerný zber spôsobil neudržateľný stav populácie megapodov, a preto sa návštevníkom odporúča sledovať kladenie vajec len ako pozorovatelia, bez zasahovania do prírody.
