Provincia Ouarzazate

V oáze Skoura máme ešte dva plné dni k dispozícii. Do Ouarzazate nás to nijak extra netiahne, keďže to je až veľmi turistické miesto s hollywoodskými štúdiami (tie máme v pláne navštíviť po ceste do Taroudant). Našťastie v relatívnej blízkosti sa toho nachádza viac než dosť. Kľudne by sa tu dal týždeň stráviť a nenudili by ste sa.

Roklina Dadès

Túto úchvatnú roklinu (alebo kaňon) sme už raz na krátko navštívili pred 6 rokmi. A je to jedna z roklín ktorá neomrzí. Najmä záverečný úsek, ak ste šoférom. Vzdialená je približne 100 kilometrov východne od Skoura.

Roklina Dadés bola vyhĺbena rovnomennou riekou, ktorá pramení vo Vysokom Atlase a spája sa nakoniec riekou Draa na okraji Sahary v blízkosti Ouarzazate. Tá vyformovala mnohofarebné steny rokliny, ktoré sú vysoké od 200 až do 500 metrov. V lete je tu príjemne chladno, kde rozdiel medzi roklinou a mimo nej môže byť aj 15 °C. Ale v zimných mesiacoch nemáte pocit, že ste v horúcej africkej krajine.

Prejdite autom aspoň prvých 30 kilometrov malebnými osadami až k Café-restaurant Timzzillite Chez Mohamed, odkiaľ je nádherný výhľad do údolia a na serpentíny ktoré ste ešte pred chvíľou absolvovali. Výhľad je naozaj neskutočný.

Ak vám býva zle pri mnohých zákrutách, tento výlet nie je pre Vás. Nezabudnite že, túto cestu absolvujete 2x, tam i späť. Totiž na cestu ďalej do pohoria Atlas potrebujete auto 4×4. Len nejakých 20 kilometrov za vyhliadkou sa stráca asfalt a ďalej vedie len šotolina. A iná cesta tu neexistuje.

Opičie prsty

Ak si všímate po ceste okolie a nielen kľukatú cestu, po ceste môžete zbadať aj zaujímavý geologický útvar. Dlhé vertikálne útesy v jedinečnej formácii odlišnej od všetkých iných úsekov v rokline pripomínajú prsty opice. Zastavte na vyhliadke popri ceste. Ak máte zájem preskúmať oblasť aj pešo, informujte sa priamo v blízkej dedine. V tieni týchto skál sú schované malebné rokliny či polorozpadnuté kasbahy.

Údolie ruží

Na hlavnej trase medzi Ouarzazate a Tinghir sa nachádza pre nás takmer neznáme mesto Kalaat M’Gouna. Občas naň narazíte pod pseudonymom “Údolie ruží”. A v tomto meste sa jedná najmä o ruže. V tomto regióne sa mimoriadne darí ružiam, čo využívajú aj šejkovia napr. zo Saudskej Arábie a nechávajú si tu zasadiť svoje odrody.

Na prelome apríla a mája (dátum nie je fixný) sa koná každoročne “Festival ruží”. Tento festival trvá celý týždeň a cestujú sem ľudia z celého sveta aby objavovali krásu ruží a ich produkty od parfumu, ružovú vodu, olej až po kozmetické výrobky na ktoré si spomeniete. Mimo sezóny si aspoň vyhliadnite väčšie predajne, ktoré vyrábajú svoje kozmetické výrobky. Určite vás pustia aj do výroby, kde môžete vidieť ako sa premieňajú lupene ruží na parfumovanú vodu.

Tizi n’Tichka: vstupná brána do Sahary

V prípade že priletíte do Marrakech a plánujete výlet do saharských dún, prejdete vysokohorským priesmykom Tizi n’Tichka vo nadmorskej výške 2205 metrov nad morom. Jedná sa o najvyšší hlavný horský priesmyk v Severnej Afrike. My k nemu smerujeme z opačnej strany, kvôli inému dôvodu.

Prekročenie rýchlosti

Už pri ceste k priesmyku nás zlákali dlhé a rovné úseky ciest, čo sa nám hneď vyplatilo. Zastavuje nás policajná hliadka, ktorá nám namerala prekročenú rýchlosť. Nie že by sme celý čas neprekračovali rýchlosti, ale po viac ako dvoch týždňoch a prejdení niekoľko tisíc kilometrov, je to prvá hliadka, čo nás zastavuje kvôli dopravnému priestupku. Zo skúseností vieme, že policajti sú tu slušní. Dokonca aj títo sa ospravedlňujú, že nás museli zastaviť a vysvetlili nám prekročenú rýchlosť. Kým jeden nám vypisuje pokutu v cene 150 dirhamov (cca 35,- €) s druhým sa rozprávame o nedávnych majstrovstvách sveta vo futbale. Tam hralo Maroko s Chorvátskom o 3. miesto a my navyše máme v posádke cestovateľku z Chorvátska. Po asi 20 minútach dostávame peknú A4 s arabským písmom na ktorom svieti 150. Z textu sa dá ešte vyčítať moje meno, od koho je auto a nameraná rýchlosť. Ešte raz sa ospravedlňujú za zastavenie a my môžeme vyraziť ďalej. Aspoň máme suvenír.

Približne od Tazentout už začína stúpanie na ďalších 70km do priesmyku. Ešte pred 6 rokmi tu rozširovali cestu a kládli asfalt, ale evidentne sa im to do dnešného dňa nepodarilo. Niektoré úseky ideme doslova krokom a veľké kamióny sa dosť obtiažne predbiehajú na obojsmernej “neexistujúcej” ceste spolu so stavebným ruchom. Ako stúpame vyššie, musíme zapínať aj kúrenie a objavuje sa sneh, čo nie je asi nezvyčajné v takejto výške, ale občas sa vám to dosť ťažko zdá uveriteľné, keď ešte niekoľko dní dozadu sme sa vyhrievali na teplých dunách, či kúpali v oceáne.

Na vrchole priesmyku je vidieť že nie je turistická sezóna. Sme jediný kto tu zastavuje a takmer všetci obchodníci otvárajú svoje obchody a lákajú nás dovnútra. Za celý deň sme asi prvý a asi aj posledný zákaznici.

Argan

Z minulej cesty po Maroku nám zostal jeden z mnohých dobrých tipov. Asi 10 km za Tizi n’Tichka sa nachádza arganová reštaurácia a obchod. V obchode ručne ženy drvia a melú arganové tvrdé orechy z ktorých sa vyrába či už arganová pasta na priamu konzumáciu alebo pre kozmetické účely. U nás tovar z arganu dosahuje astronomické sumy, ale priamo tu v Maroku, je to prijateľné (Arganovník totiž nikde inde na svete nerastie). Arganovú pastu dostávame v reštaurácii už automaticky ako predjedlo s chlebom. Samozrejme že sa jej nevieme dojesť. Aj preto dokupujeme dostatočné množstvo do zásoby či už pre okamžitú konzumáciu, alebo ako zásoby domov.

Telouet kasbah

Mimo hlavnej cesty sa nachádza neznámy kasbah, Telouet kasbah. Na internete sa síce nachádza zopár informácii, že je nádherný, ale fotky ukazujú na ruiny. Napriek tomu k nemu smerujeme. Síce je to zachádzka, ale veľmi nám to neprekáža.

I na samotnej ceste je vidieť, že sa nachádzame mimo klasických ciest. Za celých 30 kilometrov stretávame minimum áut a parkovisko pri Telouet kasbah je úplne prázdne. Ani netušíme či sa k ruinám dostaneme, ale keď už sme tu, odhodlali sme sa to preskúmať. Už po ceste k ruinám sa zdá, že budú dosiahnuteľné. Prekvapenie prichádza, až kým sa k nim nepriblížime úplne. Je tu zopár otvorených obchodov so suvenírmi a aj pokladňa na vstupné. Vstupné do ruín?

Nie, Telouet kasbah sa len zvonka tvári ako úplná ruina, ale vo vnútri sa zachovalo ešte niekoľko nepoškodených a zrekonštruovaných miestností, ktoré nám svojou krásou vyrážajú dych. Toto sme absolútne vôbec nečakali. Hlavná miestnosť vyložená tisícami kúskov drobných dlaždičiek v nepredstaviteľných vzoroch. Kasbahom sa môžeme túlať do sýtosti, nik nás nesprevádza a ani nenaháňa. Nejakým nedopatrením sme objavili aj vstup na strechu kasbahu, odkiaľ je nádherný výhľad na pohorie Atlas. Nakoniec prekonávame i poslednú prekážku v podobe železných dverí a celá strecha je len pre nás.

Telouet kasbah bol postavený v blízkosti soľných baní na ceste obchodných karaván. Počas francúzkej koloniálnej okupácie Maroka po roku 1912 sa rodina Glaoui spojila s francúzskym režimom. Thami El Glaoui, v roku 1918, bol uznaný za “pašu” Marrakesh, na vrchole svojej moci nazhromaždil značné bohatstvo, čo z neho urobilo jedného z vedúcich osobností krajiny. Jeho politické spojenie s Francúzmi a jeho úloha pri vytlačení Mohameda V. do exilu nakoniec spôsobili pád jeho rodiny, keď marocké hnutie za nezávislosť nabralo na sile. V roku 1957, potom, ako Maroko formálne získalo nezávislosť od Francúzska, boli majetok a paláce rodiny Glaoui po celej krajine skonfiškované spolu s majetkom ďalších osobností, ktoré spolupracovali s francúzskou správou. Odvtedy bol palác Glaoui v Telouet opustený a v súčasnosti je vo vlastníctve dedinskej rady.

Údolie Ounila

Ďalším cieľom je Aït Benhaddou, ktorý leží na konci údolia Ounila v ktorom sa momentálne nachádzame. Aj keď cesta trvá len niečo cez hodinu, ak môžete vyhraďte si 4 až 5 hodín. Cesta od Telouet kasbah sa vinie popri rieke, kľukatí sa a zatáča – blízko okraja kaňonu. Je to nádherná cesta vo fantastickej scenérii. Scenériu nádherne lemuje pohorie Atlas. Radšej obíďte cestu N9 smerujúcu na Tizi n’Tichka a radšej sa vydajte po miestnej P1506. Treba však trochu viac šoférskej zručnosti, keďže cesty sú veľmi úzke a neprehľadné.

Aït Benhaddou

Tento Ksar je veľmi známy a už v roku 1987 bol zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Už ho berieme ako povinnú zastávku.

Ksar Aït Benhaddou bol postavený už počas 17. storočia, hoci stavebné techniky majú staršie korene. V súčasnosti tu už tije len niekoľko rodín venujúcich sa cestovnému ruchu. Ostatní žijú v moderných bytoch v obci na druhej strane rieky.

Ksar bol významne obnovený vďaka tomu, že jeho veľká časť sa využíva ako miesto pre hollywoodské natáčanie. Toto miesto viete spoznať v známych filmoch ako Princ z Perzie, Kráľovstvo nebeské, Gladiátor, Múmia či Kundun. To je len zlomok filmov, ktoré využili toto nádherne miesto.

V rámci dediny je množstvo malých a útulných kaviarní, ktoré ponúkajú nádherný výhľad na okolie. Najmä pri západe slnka, keď už všetci opúšťajú Aït Benhaddou do svojich zájazdových autobusov smerujúcich do hotelov v Ouarzazate, je to nezabudnuteľný zážitok.

Atlas Studios Ouarzazate

Keď už sme pri tých filmoch, v neďalekom meste Ouarzazate sa nachádzajú filmové štúdia Hollywood-u. Atlas Studios sa nachádza na okraji mesta. Nemýliť si s Musée du Cinema. Práve množstvo filmov sa natáča priamo tu. Američanom sa oplatí preletieť už len kvôli prirodzeným kulisám a lacnej pracovnej sily. Veľké množstvo známych filmov, ktoré sa natočili v týchto štúdiách určite poznáte. Môžete si ich pozrieť na stránke Atlas Studios.

Síce vstupné je aj na Maroko vysoké, 20,- €, ale kedy môžete navštíviť reálne filmové štúdia. Množstvo dopravných prostriedkov ako rekvizít už zbadáte priamo pri vstupe. Odtiaľ už prechádzate jednotlivými halami, ktorá je zachovaná po každom natočenom filme. Či už sa jedná o interiér z Egypta v ktorom sa natáčala Kleopatra, alebo interiér z Izraela, v ktorom sa natáčal kontroverzný film Ukrižovanie Krista alebo interiér z Tibetu, ktorý pomohol k natočeniu oceneného filmu Kundun. Takisto tu spoznáte aj množstvo filmových lokácii z populárneho seriálu Games of Thrones.

V čase našej prítomnosti, tu dokonca cvičili kone na pripravovaný film Gladiátor 2, ktorý by mal byť uvedený v tomto roku. Z logických dôvodov nás nepustili do vzdialených už existujúcich kulís tohto pripravovaného filmu.

Kulisy tu nie sú len na obzeranie, ale môžete ich aj využiť, pochodiť, keďže sa jedná o reálne scenérie, kde sa natáčalo. Nebojte sa zavrieť do sarkofágu, využiť nosidlá Kleopatry, či jej trón. V kulisách Ukrižovanie Krista môžete pochodiť všetky miestnosti v suteréne alebo na poschodí. Váš sprievodca, ktorý určite účinkoval ako komparz v nejakom filme Vám pomôže aj s natočením krátkeho videa. Dĺžka samotnej návštevy je len na vás, nie je nijako časovo obmedzená.

Nezvyčajná čerpacia stanica

Z Ouarzazate už mierime do Taroudant, kde budeme tráviť posledné noci pred odletom domov. A práve na ceste spájajúca tieto dve mestá sa nachádza ešte jedna opustená filmová lokácia. Nevedieť dopredu o tomto mieste by sme okolo len prešli, ale keď sa zahľadíte, uprostred pustiny je čerpacia stanica v americkom štýle. Nie, nie je funkčná, je úplne opustená a pôsobí takmer hororovo. A to je účel. Práve tu sa natáčali niektoré zábery z hororu Hory majú oči.

Desivo vyzerá stanica dodnes. Zhrdzavené autá, sklenené fľaše na strome, strašidelné bábiky, rozbité okná, staré stoličky na verande a zavretá prevádzka “Dinner”. Aj keď prevádzka je zavretá, vo vnútri sa nachádzajú rekvizity v podobe starých nápojových plechoviek, nedojedených porcií na stoloch a polorozpadnutých vlajok.