Ostrov Clipperton je taký odľahlý, že dokonca aj „najprecestovanejší muž“ Guinnessovej knihy rekordov nemal možnosť sa sem dostať inak ako plavbou. Z faktického hľadiska je atol vo východnom Pacifiku rovnako nehostinný ako ťažko dostupný: pôda je neúrodná, bez sladkej vody a zo všetkých strán ho obklopujú zradné útesy. Vzhľadom na to všetko, je to stále palmami obrastený, lagúnami lemovaný raj s krištáľovými vodami známy tým, že sa tu vyskytuje obrovská populácia krabov a morského vtáctva.
Ostrov Clipperton má však temnú minulosť. V roku 1906 spoločnosť na ťažbu guána (áno, aj také existujú), ktorú spoločne prevádzkovali britské a mexické záujmové skupiny, uskutočnila prvý pokus o kolonizáciu ostrova v jeho dlhej histórii. Dnes ho spravuje Francúzsko ako menšie odľahlé územie.
Na ostrove bolo dočasne umiestnených sto mužov a žien, ktorí dobre vedeli, že ich prežitie bude závisieť od dodávok potravín z mexickej pevniny. Všetko išlo podľa plánu, až kým mexická občianska vojna neprerušila pozornosť dodávateľov… na dlhé roky.
Pomaly, ale isto všetci muži, až na jedného, zomreli buď na podvýživu, alebo na neúspešné pokusy o útek: Victoriano Álvarez. Ako posledný žijúci muž sa vyhlásil za „kráľa“ a začal zotročovať, vraždiť a znásilňovať zvyšné ženy a deti.
Jeho vláda teroru trvala nejaký čas, až kým sa nakoniec ženy nespikli a úspešne mu dali dávku jeho vlastnej medicíny a vdova po bývalom kapitánovi lode ho zabila. Nakoniec tri ženy a sedem detí zachránila z ostrova prechádzajúca loď v roku 1917.
Odvtedy sa neuskutočnili žiadne pokusy o trvalé osídlenie Clippertonu a násilná minulosť ostrova zostáva väčšine ľudí neznáma.
