Kokosové ostrovy
Malá bodka v Indickom oceáne je rajom na zemi. Nachádza sa juhovýchodne od Indonézie a určite si o tomto súostrovi aspoň raz počul.
Približná doba čítania: 3 minúty
Nebyť kokosových orechov, k ničomu z nasledujúcich udalosti by nedošlo. Lenže kokosovým palmám sa na tom malom súostroví nezvyčajne darilo a potomkovia škótskeho kapitána Johna Clunies-Rosse si na nich v priebehu rokov vybudovali veľmi slušné obchodné impérium. Pomáhala im v tom najmä kopra alebo sušená dužina orechov, z ktorej sa získava olej. Na korálové ostrovy, stratené v oceáne tisíc kilometrov od najbližšej pevniny, prichádzali robotníci z mnohých oblastí Ázie a niektorí z nich sa tu usadzovali natrvalo.
V roku 1886, päťdesiat rokov potom, čo súostrovie navštívil Charles Darwin, venovala kráľovná Viktória súostrovie so všetkým Johnovmu vnukovi Georgovi a jeho dedičom. Noví vládcovia začali na ostrovoch budovať svoje rodinné sídlo, tehly i dlaždice si nechávali voziť až zo Škótska. Nádherný koloniálny palác stojí dodnes.
Rodinná vláda sa na ostrovoch udržala takmer celé nasledujúce storočie. Robotníci mali zdarma k dispozícii ubytovanie, vzdelanie a lekársku starostlivosť, miesto peňazí dostávali za prácu plastové žetóny (tzv. kokosové rupie). Tými sa dalo platiť v jedinom obchode v zemi, ktorý pochopiteľne rovnako patril Clunies-Rossovým. Cez víkendy vyplávali rodiny v člnoch z belostných pieskových pláži do plytkých zátok, kde sa skvelo rybárčilo.
Posledný člen rodiny Clunies-Rossových, ktorý na Kokosových ostrovoch vládol, bol známy jednoducho ako Tuan (Pán). Chodil bosý, za pásom nosil dýku. Mal celé ostrovy dokonalo na povel a názory sa ne neho rôznia – bol to typický koloniálny autokrat, alebo skôr benevolentná otcovská postava? Každopádne mal na starosti plantáž s kokosmi, nie tropický ostrovný raj. Malajci, ktorí na ostrovoch pracovali, si mohli zarobiť jediným spôsobom – práve u neho. Ktokoľvek chcel, mohol z ostrova odísť, ale cesta späť už nebola možná.
Lenže do moderného sveta sa už rodinný ostrov veľmi nehodil a navyše sa mu prestalo dariť ekonomicky, takže posledný Clunies-Ross nakoniec v roku 1978 vládu nad ostrovom predal austrálskej vláde. O šesť rokov neskôr dovládol definitívne, keď ostrovania v referende rozhodli o plnom pripojení k Austrálii. Clunies-Ross ostrovy opustil a odsťahoval sa do Perth.