Pred Ottomanmi, Byzantínmi alebo Rimanmi sa v tomto odľahlom kúte Turecka nachádzala prvá demokratická federácia na svete, ktorej pozostatky sa dnes nachádzajú pod morskými vlnami.
Lýkijci boli mierovou federáciou mestských štátov z obdobia okolo roku 2000 pred n. l. a ich súčasťou bolo aj mesto Simena, v ktorom sa obchodovalo po mori. V 2. storočí n. l. Simenu postihla séria silných zemetrasení a klesla pod vlny.
Dnes je stále možné vidieť ruiny mesta, ktoré sú jasne viditeľné len niekoľko metrov pod priezračnými vodami Stredozemného mora. Medzi ruiny Simeny patrí lodenica, základy verejných budov, domy a niekoľko amfor. Nad pobrežím sú viditeľné ďalšie domy, niekoľko lýkijských hrobiek s charakteristickými oblúkovými strechami a pozostatky ranného kostola. Stále sa tu nachádza aj kamenné schodisko zostupujúce do pokojných vôd.
Ostrov Kekova, na ktorom sa zrúcaniny nachádzajú, je dnes neobývaný, hoci medzi ruinami možno vidieť pásť sa niekoľko kôz. Občas sa sem priplaví nejaký dedinčan, aby nazbieral divoký tymián („kekik“), ktorý dal ostrovu jeho meno. V roku 1990 turecká vláda vyhlásila ostrov Kekova a okolitú oblasť za osobitne chránenú oblasť, ktorá ju chráni pred ďalším rozvojom. UNESCO ho tiež uvádza ako „predbežného“ kandidáta na zápis do zoznamu svetového dedičstva.
V oblasti okolo potopeného mesta je zakázané plávať, šnorchlovať, potápať sa a jazdiť na vodných skútroch; prenajaté lode však majú povolené plaviť sa nad ním pomalým tempom, čo umožňuje dobrý výhľad na ruiny nad aj pod hladinou.
