Pinara

Starobylú osadu Pinara obklopuje rúško tajomstva. O tejto lokalite existujú v histórii len zriedkavé zmienky. Jednou z najspoľahlivejších je tá od Manekrata, lýkijského historika zo 4. storočia pred n. l., ktorý uvádza, že mesto Xanthos zažívalo preľudnenie a budovali sa tri osady, ktoré mali pomôcť zmierniť tento problém. Ďalšia doložená zmienka o meste Pinara hovorí o tom, že v roku 334 pred n. l. padlo do rúk Alexandra Veľkého.

Zvláštnosťou Pinary je jej odľahlosť. Pri stúpaní do kopca a po poľnej ceste sa Pinara predstavuje ako súbor hrobiek vytesaných do oblého skalného útesu. Pri opise tohto miesta by sa hodil obraz včelieho plástu. Na úpätí útesu sa nachádza háj s niekoľkými hrobkami vrátane takzvanej kráľovskej hrobky s rezbami zobrazujúcimi štyri mestské sídla. Cesta cez háj vedie k amfiteátru a akropole. Pri stúpaní bližšie k útesu sa nachádza ďalšia úroveň zrúcanín vrátane ďalšej akropoly, agory niektorých chrámov a verejných kúpeľov.

Niektoré hrobky majú písmo v lýkijčine a iné sú v gréčtine, čo svedčí o striedaní civilizácií. Medzi nezvyčajné črty Pinary patrí stĺp v tvare srdca a falusy vytesané do skalných blokov používaných na stavbu, čo naznačuje, že sa tu možno praktizoval falický kult. Na celej akropole sa nachádza niekoľko sarkofágov v rôznom stupni zanedbanosti.