Napriek bielym piesočnatým plážam a živým koralovým útesom je Tuvalu najmenej navštevovanou krajinou na svete. Nie je to veľmi prekvapujúce, keď si uvedomíme, že na tento odľahlý ostrov lieta každý utorok iba jeden let týždenne. Ostatných šesť dní v týždni sa pristávacia dráha medzinárodného letiska Funafuti mení na verejný park.
Neoplotená pristávacia dráha je miestom, kde sa miestni obyvatelia môžu zabávať a vychutnávať si ostrovné slnko, zvyčajne podvečer, keď sa denné teploty ochladia. Často sa tu hrajú zápasy vo futbale, nohejbale a volejbale a obyvatelia sa po hladkej asfaltovej ploche vozia na motorkách. Pokoj sa preruší len raz týždenne, keď siréna upozorní obyvateľov, aby uvoľnili pristávaciu dráhu pre blížiaci sa let. Kedysi sa na ostrov a z ostrova lietalo ešte raz týždenne vo štvrtok, ale tento let bol medzitým pozastavený, pravdepodobne kvôli pandémii Covid-19.
Americké námorníctvo postavilo letisko Funafuti v roku 1943 počas druhej svetovej vojny. V novembri 1943 sa letisko stalo sídlom americkej bombardovacej jednotky bojujúcej proti japonským silám. V lete 1944 sa už USA začali z ostrova sťahovať, pretože boje sa presunuli na sever, bližšie k Japonsku. Do roku 1945 sa americká armáda z ostrova úplne stiahla. Krátko po vojne bolo vojenské letisko prestavané na komerčné letisko.
V októbri 1982 Tuvalu privítalo kráľovnú Alžbetu II. a princa Philipa. Boli prvými členmi kráľovskej rodiny, ktorí navštívili ostrov, a pricestovali len päť rokov po tom, ako sa Tuvalu stalo plne nezávislým suverénnym štátom v rámci Spoločenstva národov.
