Pristátie na letisku Paro označilo mnoho ľudí za úchvatné. Naopak, maličká rozjazdová dráha, ktorá sa nachádza kilometer a pol nad morom, bola tiež označená ako úplne hrôzostrašná a je všeobecne považované za jedno z najnáročnejších letísk na svete.
Vychádzajúc z oblakov smerom k letisku Paro, pravdepodobne uvidíš na jednej alebo oboch stranách 5500 metrov vysoké vrcholy Himalájí. Jediná dráha v Paro je dlhá necelé dva kilometre a je kratšia ako nadmorská výška v ktorej je letisko položené. Len veľmi málo pilotov má osvedčenie na let do himalájskeho údolia. Okrem nebezpečia preletu pomedzi niektoré z najvyšších vrcholov sveta, je dráha vytesaná do horského svahu a piloti musia počítať aj so zlým vetrom, ktorý sa preháňa údolím.
Čo je najnáročnejšie na pristátí na letisku Paro?
Takmer všetko! Lety sú povolené len za denného svetla a za dobrej viditeľnosti. Všetky letiská sa spoliehajú na automatizovaný ILS, ale na Paro majú piloti k dispozícii iba jeden VOR a pristátie musia vykonávať výhradne ručne a nemôžu sa spoliehať na žiadneho autopilota. Bol vypracovaný podrobný postup skúsenými pilotmi v spolupráci s výrobcom lietadla (nie s každým typom lietadla sa tu dá pristáť), ktorý určuje pri akej rýchlosti a nadmorskej výške sa musí lietadlo nachádzať v konkrétnych kontrolných bodoch. Posledných 20 kilometrov pred pristátím sa s lietadlom manuálne „kľučkuje“ v údolí medzi vrcholmi hôr v 45-stupňovom uhle (medzitým musí klesať). Celý čas piloti nevidia pristávaciu dráhu. Tá sa objaví až po vynorení sa z poslednej zákruty, kde následne musia takmer okamžite dosadnúť na pristávaciu dráhu.
Napriek náročným výzvam pre pristátie na letisku a malému počtu pilotov, ktorí to dokážu, stále úspešne príde viac ako 30 000 ľudí ročne.
Neprehliadni
Pekné miesta na vyfotenie letiska Paro a pristávajúcich lietadiel, sa nachádzaju oproti letisku na druhej strane rieky na vyvýšených miestach. Hľadaj „Paro airport birds eye view point“.
