Pukapuka

Robert Dean Frisbie sedí na verande obchodnej základne ostrova Pukapuka. Za ním leží pol dediny, pred ním mala osada chatrčí roztrúsených po pláži. V plytkej vode si hrajú deti, staré ženy pletú vo vlhkom večernom vánku klobúky z pandánu a od obzoru sa blíži kánoe s mužmi vracajúcimi sa z rybolovu.

Zrazu k Friesbiemu pribehne žena zo susedstva, celkom nahá, ešte mokrá, ako sa kúpala, vlasy sa jej lepia na žltohnedú pokožku. Nemôže popadnúť dych, a zatiaľ čo po ňom súrne žiada akúsi fľaštičku, prsia sa jej prudko zdvíhajú a klesajú. Frisbie jej ju rýchlo podá, čo žiadala, a keď žena zmizne v šere, ešte dlho sa za ňou díva so zvláštnym vzrušením. Hoci tu žije už roky, ešte si na nahotu nezvykol. V tomto ohľade stále zostáva tým chlapcom z Clevelandu, ktorí si na takú slobodomyseľnosť, aká tu panuje, len ťažko dokáže predstaviť.

Na tomto ostrove nikoho nezaujíma, či je dievča pri svadbe ešte panna. V miestnom jazyku pre tento fyziologický stav ani nie je označenie. Žena, ktorá porodí nemanželské dieťa, dokonca stúpne na spoločenskom rebríčku a má väčšiu šancu sa vydať, pretože tým svojmu budúcemu mužovi dokázala svoju plodnosť. Mládež z miestnych troch dedín sa po súmraku stretáva na najodľahlejšej pláži. Tam mladí organizujú bitky, tancujú, spievajú a spia spolu. Pritom často viac než dvaja naraz. Sex je hra, žiarlivosť v nej nemá miesto. Spievanie patrí k predohre a k záveru, názory generácie sa tu však rozchádzajú: Zatiaľ čo staršie ženy tvrdia, že je spev súčasťou ako predohry, tak záveru, mladí trvajú na tom, že sa hodí výhradne na koniec. Za jedno sú ale v tom, že pri samotnom pohlavnom akte sa spievať nemá. Po sexe sa ženy i muži spoločne kúpu v mori.

V tomto smere je Pukapuka pred Clevelandom predsa len napred, myslí si Robert Dean Friesbie a zhasne svetlo na verande.