Ostrov Ross: Britská trestanecká kolónia v Indii

Súostrovie Andamany, zhluk 300 ostrovov okupovaných takmer storočie Britmi, leží v Bengálskom zálive a geograficky aj klimaticky je bližšie Indonézii a Mjanmarsku než Indii, ku ktorej patrí. Obýva ho domorodý kmeň Sentinelov a etnikum Negritov, ktorí sem prišli pred vyše 2 000 rokmi. Britom padlo súostrovie do oka v osemdesiatych rokoch 18. storočia, keď ho pre britskú Východoindickú spoločnosť preskúmal poručík Archibald Blair, ktorý zároveň na ostrove Južný Andaman zriadil dočasné osídlenie. Briti tu počas prvej indickej vojny za nezávislosť (známej v tých časoch aj ako indická vzbura) v roku 1857 vybudovali trestaneckú kolóniu a osídlenie na počesť Blaira premenovali na Port Blair. Počas dlhej existencie trestaneckej kolónie odsunuli na toto odľahlé miesto tisícky indických bojovníkov za slobodu. Nútili ich tu klčovať džungľu, budovať prístav, domy a pre seba samých väzenie. Práve táto stavba zvaná Cellular Jail, ktorú dokončili na sklonku 20. storočia, sa stala jedným z najviac nenávidených symbolov britského útlaku. Obrovské a veľmi prísne strážené väzenie postavili v podobnom duchu ako panoptikon Jeremyho Benthama. Bolo známe aj ako Kala Pani, čiže čierna voda, čo bolo trpkým odkazom na hmly, ktoré sa k nemu prikrádali od zálivu a akoby prechádzali väzenskými múrmi, a tiež na šíry oceán stojaci medzi väzňami a domovinou, ktorú sa snažili oslobodiť.

Kým politickí väzni živorili v Port Blair zamknutí vo vlhkých studených celách, Briti, ktorí kolóniu spravovali, si žili na vysokej nohe na inom ostrove asi pol druha kilometra na východ. Aj keď je Ostrov Ross malý – má len 1,3 štvorcového kilometra -, bolo na ňom všetko, čo si v tých časoch anglickí imperialisti mohli priať. Už len samotný dom hlavného komisára bol neobyčejne veľký a s drevenými trámami a vyrezávaným štítom pripomínal niečo medzi švajčiarskou horskou chatou a klasickým anglickým domovom. Na ostrove bol aj dôstojnícky klub, tanečná sála, nemocnica, tenisové kurty, bazén, kostol, ktorý mal v tíkových rámoch okien osadené talianske vitráže, pekáreň, čistička vody, tlačiareň a továreň na ľad. Aj keď išlo o výlučne o britskú enklávu, mnohé budovy hľadali inšpiráciu vo francúzskej architektúre. Niektorí obyvatelia ostrova ho preto zvykli prezývať Paríž východu. Tento príjemný malý svet a ilúziu, čo si okolo seba vytvoril, však 26. júna 1941 zničila séria zemetrasení, ktoré tri minúty otriasali Indickým oceánom. Andamany a Nikobary boli dvoma najpostihnutejšími územiami celej Britskej Indie. Na ostrove Ross sa parket tanečnej sály roztrhol vo dvoje, tenisové kurty prerástli koreňmi stromov a väčšina domov, ktoré ostali stáť, pripomínala skôr šikmú vežu v Pise než Paríž. Iróniou je, že väzeniu Cellular Jail na opačnej strane zálivu sa vôbec nič nestalo.

Za menej ako rok však Andamany dobyli Japonci, ktorí k architektonickým zvláštnostiam ostrova pridali betónové bunkre. Po druhej svetovej vojne Ostrov Ross na krátky čas znovu obsadili Briti, ale onedlho ho opustili. Odvtedy jeho budovy chátrajú ešte viac, čo im však istým spôsobom neuberá na kráse. Popraskané dlažby a verandy si totiž podmanila bujná vegetácia. V súčasnosti je ostrov oficiálne v rukách indického námorníctva, no preháňajú sa tu skôr jelene axis a pávy. Spustnuté a rozpadávajúce sa ruiny sú pre mnohých dnešných Indov príjemnou pripomienkou, že tie najhoršie časy sú už dávno preč.