Rose Hall je veľkolepé sídlo v georgiánskom štýle stojace v zálive Montego Bay na Jamajke. Je jedným z posledných zachovaných plantážnických sídel svojho druhu. Tento pravdepodobne najznámejší dom na Jamajke sa dá len ťažko prehliadnuť aj vďaka dokonalým bujným záhradám, ktoré sa pýšia panoramatickým výhľadom na pobrežie. Toto 263-hektárové panstvo je však opradené temnou históriou. Nachádzala sa tu otrokárska plantáž, na ktorej za ohavných okolností zomrelo mnoho ľudí. Podľa legendy v Rose Halle straší duch bielej čarodejnice Annie Palmerovej. Annie, ktorá sa narodila na Haiti a praktizovala vúdú, údajne zavraždila niekoľko manželov a počas svojej krutovlády a teroru zavinila aj smrť niekoľkých otrokov. Návštevníci tohto miesta tvrdia, že v noci na panstve vidia jej ducha. V Rose Halle sa pestovala cukrová trstina a na jeho pastvinách sa chovali stovky kusov dobytka, no veľkoleposť a úspech panstva stáli na otrokárstve, rasovom násilí a nespravodlivosti.
Jeho história sa začína s príchodom anglického kolonistu Henryho Fanninga. Fanning v roku 1746 kúpil 117 hektárov pôdy vo farnosti St. James, ktoré vytvorili jadro panstva. O rok neskôr, keď Henry zomrel, majetok pripadol jeho manželke Rose. V tom čase bolo panstvo ocenené na niečo vyše 6 000 libier, pričom väčšinu tvorila „hodnota“ životov sedemdesiatich dvoch zotročených ľudí pracujúcich na panstve. Rosa sa vydala ešte trikrát a posledným manželom bol John Palmer, vlastník susednej plantáže Palmyra. Nakoniec sa v roku 1818 Rose Hall dostal do rúk Palmerovho vnuka Johna Rosea Palmera, ktorý sa presťahoval z Anglicka na Jamajku, aby sa chopil vedenia tohto obrovského panstva. Krátko po príchode sa John oženil s osemnásťročnou Annie Mary Pattersonovou, ktorá sa stala Annie Palmerovou, neskôr známou ako biela čarodejnica z Rose Hallu. Annie sa narodila anglicko-írskym rodičom a ako desaťročná sa s rodinou presťahovala na Haiti. Haitské vúdú sa naučila od guvernantky, ktorá ju vychovávala po tom, čo jej rodičia zomreli na žltú zimnicu. V osemnástich rokoch sa presťahovala na Jamajku, aby si našla bohatého manžela, a vydala sa za Johna Palmera. Už počas niekoľkých mesiacov po svadbe ju John začal nudiť a údajne si z niekoľkých otrokov z rosehallskej plantáže spravila milencov. Keď ju John prichytil, zbil ju jazdeckým bičom – a na druhý deň ho našli mŕtveho. Mnohí verili, že ho Annie otrávila. V jednej správe sa uvádza, že mu dala jed do kávy a po tom, čo mu podľahol, ho zamkla v izbe a nikoho nepustila dnu. Personálu povedala, že je chorý a pripútaný na lôžko, čím získala čas a jeho telo sa rozložilo natoľko, že nebolo možné odhaliť akékoľvek náznaky násilného činu. Panstvo sa dostalo pod Anniinu kontrolu a vtedy sa podľa povestí naplno začala jej hrôzovláda nad otrokmi.
Podľa legendy si z nich naďalej robila milencov, a keď ju omrzeli, vraždila ich. Mnohých otrokov aj mučila a bola známa svojou brutalitou, dokonca aj na pomery vtedajších otrokárskych plantážnikov. Po celom panstve dala nastražiť pasce, aby mohla chytiť každého, kto sa pokúsi o útek. Otroci, ktorí pracovali v kuchyni a dome, museli pri práci s jedlom vždy pískať, pretože bola presvedčená, že ho kradnú, a pokiaľ pískajú, nemôžu mať plné ústa. Každého, koho prichytili, že nepíska, vraj sťali za údajné zlodejstvo a na odstrašenie ostatných.
Annie sa vydala ešte niekoľkokrát a všetci jej manželia zahynuli. Jedna verzia legendy uvádza, že Annie zabila svojho druhého manžela opakovaným bodaním do hrude a potom mu do uší naliala horúci olej, čím ho dorazila. Tento čin zrejme ututlalo vystrašené služobníctvo a úradníci nič nespochybňovali kvôli Anniinmu bohatstvu a miestnej povesti Palmera. Jej tretieho manžela údajne uškrtil Takoo, jeden z otrokov a Aniin milenec. Keď sa za svojho tretieho manžela Roberta Rutherforda vydala, ten sa o ňu fyzicky veľmi nezaujímal a usiloval sa radšej o lásku Takooovej vnučky. Annie na ňu uvalila kúzlo známe ako „starý pánt“. Povráva sa, že kúzlo vyvolalo starého ducha a ten z dievčaťa postupne vysával život, až kým nezomrelo. Takoo, zrejme rozzúrený smrťou svojej vnučky, potom Annie Palmerovú uškrtil.
V jednej správe sa uvádza, že Anniino telo ležalo s vypúlenými očami na posteli, otroci ho neskôr bez okolkov vyhodili z domu a potom panstvo z pomsty vyplienili. Podľa inej správy pochovali telo zavraždenej na panstve a spálili všetok jej osobný majetok. Rituál pri hrobe, ktorý mal zaistiť, že Annie zostane v posmrtnom živote, však vykonali nesprávne, a preto vraj jej duch straší v sídle Rose Hall dodnes. Počas povstania otrokov zhoreli stovky veľkolepých plantáží, ale Rose Hall zostal stáť. Niektorí sa domnievajú, že otroci ho odmietli zničiť, aby tým nevyslobodili Annie z hrobu.
Hoci kľúčové prvky tohto príbehu pochádzajú z pamfletov z roku 1868, ktoré podrobne opisujú mnohé hrôzostrašné príbehy, prisudzujú ich Rose Palmerovej, prvej panej Rose Hallu. V roku 1911 vyšla kniha o histórii farnosti St. James, ktorá za tieto hrôzy opäť robí zodpovednou Annie Palmerovú. O osemnásť rokov neskôr vydal Herbert G. de Lisser román The White Witch of Rose Hall (Biela čarodejnica z Rose Hallu) a zrejme upevnil legendu, ako ju poznáme dnes. Je pravda, že Annie Palmerová bola skutočná osoba a bývala v Rose Halle, ale podľa záznamov bola vydatá len raz a ani ona, ani jej manžel nezomreli na panstve. Okrem toho nikdy nežila na Haiti. Aký je teda skutočný pôvod jej príbehu? Kde sa končí historická skutočnosť a začína fikcia? Bez ohľadu na pravdu správy o zjaveniach duchov, či už Annie, alebo jej obetí, neutíchajú.
