Šuchovská veža, ktorá bola pôvodne vytvorená na prenos elektrickej energie cez rieku Oka, bola postavená v pevnom hyperboloidnom tvare, vďaka čomu zostala neporušená aj po tom, čo sa po rozpade Sovietskeho zväzu prestala používať.
Vežu postavil Vladimir Šuchov, inžinier a vedec, často nazývaný „ruský Edison“. V spolupráci s matematikom sa snažil navrhnúť čo najpevnejšiu konštrukciu, na ktorú by sa spotrebovalo čo najmenej materiálu. Použitím mriežky z rovných nosníkov mohol Šuchov vytvoriť pevnejšie a efektívnejšie konštrukcie veží. Prvú hyperboloidnú vežu na svete premiérovo predstavil na Všeruskej výstave v roku 1896.
Šuchov si bol tak istý pevnosťou hyperboloidnej konštrukcie, že mal v pláne postaviť vežu, ktorá by bola o 15 metrov vyššia ako Eiffelova veža, pričom by spotreboval menej ako štvrtinu materiálu. Tieto plány však boli obmedzené, keď Lenin vyhlásil, že armáda nemôže minúť toľko ocele.
Šuchovova veža na rieke Oka – známa aj ako Dzeržinský stožiar vysokého napätia – bola jedným z neskorších návrhov Vladimíra Šuchova. Pôvodne pozostávala z dvojice 128 metrov vysokých veží spolu s ďalšími štyrmi menšími stožiarmi, ktoré mali výšku 20 a 68 metrov, v roku 1989 boli menšie veže úplne demontované a celý komplex bol odpojený od elektrickej energie.
Hoci dva mohutné pylóny ešte nejaký čas zostali, jeden z nich bol v roku 2005 nelegálne zbúraný a rozobratý na materiál z ocele. Dnes zostávajúci pylón zostáva ako architektonická pamiatka. Z jeho základne s priemerom 27,5 metrov, ktorá sa týči do výšky 128 metrov, je nemožné ho prehliadnuť pozdĺž rieky Oka neďaleko mesta Dzeržinsk.
Celkovo sa na území nachádza 8 stavieb vychádzajúce zo Šuchovskej konštrukcie. Vo svete vzniklo niekoľko veľmi známych hyperboloidných stavieb: veža prístavu Kobe v Japonsku ako aj 600 metrov vysoká televízna veža v Kantone (Čína).
