Táto nezvyčajná inštitúcia je pomenovaná po aktivistovi, ktorý sa snažil zvýšiť povedomie o kórejských obetiach jadrového bombardovania Nagasaki a údele „mobilizovaných“ Kórejcov, prinútených počas druhej svetovej vojny pracovať v Japonsku. Múzeum vzniklo na jeho pamiatku po smrti v roku 1994. Je svetlo výnimkou medzi japonskými múzeami, pretože rieši aj nepríjemnú tému japonských vojnových zločinov – nielen prístup ku kórejským vojnovým zajatcom všeobecne, ale aj k ďalším aspektom, napríklad experimentom s ľudskými pokusnými králikmi v neslávne známom zariadení na výskum biologických zbraní Jednotka 731, ktoré fungovalo v Mandžusku.
O týchto témach sa v dnešnom Japonsku veľmi nehovorí, a tak neprekvapuje, že múzeum nemá podporu štátu a naďalej funguje len ako súkromná iniciatíva. Má však veľký význam, keďže aspoň čiastočne vyvažuje zdokonalený naratív, ktorý sa prezentuje na výletoch do Hašimi alebo v obdobnom múzeu v Nagasaki (Digitálnom múzeu Gunkandžima), kde sa temná minulosť ostrova nespomína.
Medzinárodní návštevníci urobia dobre, ak si prehliadku rezervujú vopred aj so sprievodcom ovládajúcim anglický jazyk, lebo väčšina označení a textov je len v japončine. Výstava pozostáva najmä z dokumentov, grafov, máp a fotografií. Artefaktov nie je veľa, zato možno vidieť napodobeninu malého úseku tunelu z uhoľnej bane v skutočnej veľkosti.
