Nešťastie tohto izolovaného koralového atolu by sa dal zhrnúť do banálnej slovnej úlohy: „Najvyšší bod Takuu je deväťdesiat centimetrov nad hladinou oceánu. Voda tu každý rok stúpne asi o tri milimetre. Koľko času ostáva ostrovu?“ Neúprosná matematika dáva tunajším päťsto obyvateľom asi tristo rokov, kým Takuu skončí pod vodou – samozrejme, s výnimkou vzrastlých kokosových paliem, ale ťažko si predstaviť, že by ostrovania mali v ich korunách uspokojivý spoločenský život. A v skutočnosti to môže trvať oveľa kratšie, pretože stúpanie hladiny sa neustále zrýchľuje (môže sa, samozrejme, spomaliť, ale nevyzerá to veľmi pravdepodobné) – a miestni obyvatelia s balením kufrov mimochodom nemusia čakať, kým oceán dosiahne takú výšku.
V skutočnosti je situácia už teraz viac ako kritická a ostrov už niekoľkokrát pohltilo more. Stačí len trochu vyšší príliv alebo veľké vlnobitie, aby sa celý maličký prstenec piesku a koralov ocitol pod vodou. Zeleninové záhony sú plné soli a pestovať tu čokoľvek je čoraz ťažšie – rovnako ako skladovať zásoby sladkej vody. A hoci sa Takuu vďaka svojej polohe blízko rovníka nemusí obávať cyklónov, ľudia tu majú strach z toho, že sa ich domov dostane do cesty cunami, ako sa to stalo susedným Šalamúnovým ostrovom v rokoch 2007 a 2013.
V určitom okamihu teda príde čas na odchod – a zo všetkých ľudí v ohrozených pobrežných oblastiach budú musieť obyvatelia ostrova Tauku pravdepodobne konať ako prví. Určite sa im z toho bude zvierať srdce, veď tu od pradávna vyznávajú tradičný spôsob života, vzdialený tisíce kilometrov od veľkých miest Papuy-Novej Guiney. Ako sa prispôsobia politickým nepokojom na najbližšom ostrove Bougainville? Alebo na mizériu v Port Moresby, jednom z najnebezpečnejších miest na svete? Tak dlho žili v harmónii s oceánom a ten ich teraz vyháňa.
