Unikátna keramika z Tamegroute

Náš výlet do púšte končí, tam kde sme ho začali, v dedine Mhamid. Sme naspäť v civilizácii! Ako sme už spomínali, že v púšti nepotrebujete žiadne peniaze, tak tu už ich potrebovať budete. Na záver pobytu nám všetko zrátajú a rozpíšu na jednotlivé položky. Aj keď sa suma môže zdať vysoká, keď sa finálna suma rozráta na drobné, nie je to veľa. Pravdu povediac, už presnú sumu si nepamätáme, ale bolo to približne +/- 50,- € / osoba / deň. Ale máte v tom všetko a v púšti sme neminuli ani euro. Však ani nebolo kde.

Prehodíme našu skromnú batožinu do našich áut a mierime na sever od Alžírskych hraníc. Pred nami ani nie je veľmi dlhá cesta. Len 100 kilometrov do Zagora, ktorá leží na križovatke významných ciest. By ste si povedali, že približne niečo cez hodinku cesty a sme tam. Lenže to by nesmela byť po ceste osada Tamegroute, ktorú sme už míňali cestou do púšte. Keď neviete čo tam hľadať, ľahko ju prejdete bez zastavenia, lenže je niečím výnimočná. A práve tu trávime podstatnú časť dňa.

Unikátna zelená keramika

V Tamegroute žije sedem rodín hrnčiarov, z ktorých každá vlastní jednu pec a vlastný ateliér. Remeselníci vyrábajú keramiku v charakteristickom zelenom odtieni, ktorý je pre tento región nádherne autentický. Ak ste boli pozorný, presne na tejto keramike nám servírovali jedlo v púšti.

Hlina na výrobu keramiky sa zbiera z neďalekých palmových hájov kopaním hlbokých jám až do hĺbky desiatich metrov. Ako palivo do pecí sa používajú palmové konáre, niekedy aj tamariškové a eukalyptové triesky. Charakteristická zelená glazúra obsahuje vysoký podiel mangánu, oxidu kremičitého, kobaltu, prímes medi, jačmennej múky a osobitého druhu horniny, ktorá sa nachádza v miestnych baniach vzdialených niekoľko sto kilometrov. Táto zmes sa zmieša s vodou a nechá sa zhruba týždeň hustnúť. Keramika sa pečie v jednej zo siedmich pecí pri vysokej teplote. Práve tento proces vypaľovania je považovaný za kľúčový pre viacfarebnú zelenú farbu, ktorá ešte nebola napodobnená nikde inde na svete. Farba nikdy nevybledne ani pri vystavení teplu alebo vlhkosti. Samotný proces výroby a zloženia je tajomstvom miestnych remeselníkov.

Ak by ste sa chceli priamo dostať k samotným peciam, musíte blúdiť bočnými uličkami a pýtať sa. A je otázne či by ste sa k niečomu dopracovali. Stačí však zastaviť na hlavnej ceste a prezrieť si v množstve obchodov ponúkaný tovar. Naozaj je ich neúrekom. Je vidieť, že sme turisti, a už nás ťahajú do najbližších obchodov.

Ako nakúpiť autentickú keramiku z Tamegroute?

V obchodoch určite narazíte aj na iné farebné kombinácie. Zákazníci sú náročný, a nechcú práve zelenú farbu a trh sa prispôsobil. Ale ak hľadáte to práve, pozerajte práve po zelenom odtieni. A nielen to. Farba by nemala byť jednoliata a pravidelná. Práve tie rôzne odtiene a tvary dodávajú autenticitu a že bola daná keramika vyrobená tradičným spôsobom. Ak je farba jednoliata, bola vyrobená priemyselne v plynových moderných peciach.

A už len jeden tip: Ak si chcete doviezť z Tamegroute aj tajine a chcete ho využívať na pečenie, mal by mať dostatočne hrubé dno. Treba sa na to pýtať, pretože väčšina predávaných tajine, je určená len na servírovanie.

Bohatý výber keramiky

V obchodoch ponúkajú naozaj úplne všetko. Od malých suvenírov, cez popolníky, hrnčeky, vázy, misy až po kachličky či celé stoly. A keď čírou náhodou niečo nenájdete a máte špeciálnu požiadavku a navyše v okolí ste na viac dní, môžete si zadať svoju objednávku a vyrobia vám to na mieru. A ceny sú viac ako prijateľné. Takmer lacnejšie ako v IKEA. Čím dlhšie sa tu zdržujeme, tým viac si vyberáme. A že je naozaj z čoho vyberať. Po dvoch hodinách máme toho plný stôl. Ako to vtesnáme do batožiny (kufor na to nemáme) a ako to prežije leteckú prepravu sa nad tým momentálne nezamýšľame. Len pre predstavu. 2ks hrnčekov s podšálkami, dve menšie a dve väčšie misky, obrovská servírovacia misa a jedna neglazúrovaná servírovacia misa vychádza do nejakých 40,- €. A to sme ešte nezačali zjednávať.

Aby sme sa zdržali čo najdlhšie a nakúpili ešte viac, tak zo skupiny nám jednu spolucestujúcu začnú ozdobovať. A to rovno do slávnostného oblečenia. To množstvo šperkov čo na ňu navešali…. Však sa sami môžete presvedčiť nižšie.

Po štyroch hodinách nakupovania a dohadovania im tam nechávame v prepočte asi 200,- € a mi máme plný kufor keramiky. Do konca pobytu musíme ešte zohnať minimálne dva, možno aj tri objemné kufre, aby sme to vedeli vhodne všetko zabaliť.

Ubytovanie v riade v Zagora

Na dnešnú noc si zabezpečujeme ubytovanie na okraji mesta Zagora. Na jeden krát, do zajtrajšieho cieľa by to bolo ďaleko a všetci potrebujeme po dvoch nociach v púšti teplú sprchu a normálnu izbu s posteľou. K ubytovaniu “Riad Dar Zaouia” sa nevieme dostať autom a musíme trochu blúdiť úzkymi uličkami mesta, aby sme ho našli. Na druhej strane je to naozaj typický riad – oáza kľudu. Navyše sme tu jediní hostia. Izby sú naozaj nadštandardné a personál sa venuje len nám. Aj menu na večeru a raňajky si môžeme zvoliť.

Jediný zádrhel prichádza vo vypisovaní ubytovacích dokumentov, pre daňový úrad. Nik, ani prevádzkar (možno majiteľ), nevie písať. Všetko si musíme vypísať sami. Ale peniaze vie rátať bezchybne. Pred večerou si ešte vybehneme na chvíľu do mesta, ale to je dokonalo vyľudnené. Môže to byť aj spôsobené tým, že naozaj sme na okraji mesta a priamo do centra sa nám veľmi nechce. Radšej si dáme poriadnu hygienu, lebo nik nevie, či budeme mať aj v ďalšom ubytovaní teplú vodu. Treba to radšej dokonalo využiť.

Dokonalo čistí a umytí väčšina vyťahuje z našich jediných príručných batožín posledné zbytky čistého oblečenia. A že sú naozaj jedny z posledných, vidieť aj na divokých kombináciách, ktoré by sme inak takto neskombinovali. Nevadí. Aspoň sme čistí.

Len čo zájde slnko za blízke obce, teplota prudko klesá a už vyťahujeme aj zbytok teplého oblečenia. Ani v tejto časti Maroka nepoznajú kúrenie, ale našťastie kvôli hrubým hlineným múrom tu nie je až tak zima, ako v púšti.

Večera pozostáva z obligátnej hariry a tajinov. Máme i vyžiadanú verziu tajine: keftovú verziu s vajíčkami. Osobne, táto verzia je asi najluxusnejšia. Nechýba k tomu dostatočné množstvo olív, chleba a misa plná ovocia. Čaju je tiež dostatok.

Raňajky tiež prebiehajú v podobnom duchu: plný stôl a človek nevie, čo si má skôr dať. Našťastie sme sa už naučili že sa to dá všetko bez problémov skombinovať. Typickú marockú placku Msemmen natrieť syrom a džemom, zaliať medom, na to dať natvrdo uvarené vajíčko a navrch nakrájať banán. Že to znie divoko? Áno. No stačí to raz ochutnať, a určite si to zamilujete. A to splachovať čerstvým pomarančovým džúsom. A na záver si vychutnať presladený mätový marocký čaj na slnečnej terase.

Keby sme vedeli, že nás tu čaká taký kľud, skrytá oáza a teplá voda, naplánujeme tu dlhšie ostať. Našťastie nás ešte čaká množstvo zaujímavých miest.