TukTukom k Sigiriya: 150 kilometrov v rytme Srí Lanky

Na Srí Lanke pojem vzdialenosť vs. čas funguje trochu inak, než na aký sme zvyknutí u nás. A to je niečo, na čo netreba pri plánovaní zabudnúť. Prvú indíciu dostanete už pri plánovaní cez Google Maps – 150 kilometrová trasa vám ukáže čas 3 hodiny a 15 minút. V preklade to znamená priemernú rýchlosť 46 km/h – a to aj v prípade, že idete autom.

Pomaly ďalej zájdeš

TukTuk podľa našich skúseností zvládne na rovine rýchlosť až 60 km/h. Ale len za ideálnych podmienok – rovná cesta, bez áut, bez zákrut, bez prekážok. V reáli sa držíme priemeru okolo 45 – 50 km/h. No keď chcete dodržiavať pravidlá cestnej premávky, narazíte na limit – maximálna povolená rýchlosť pre TukTuk je na celej Srí Lanke 40 km/h. Značky to pripomínajú často. Takže realita našej 150 km trasy? Aspoň 4 hodiny jazdy. A to bez prestávok.

Raňajky cestou

Na ubytovaní raňajky neponúkajú, takže plán je jednoduchý – vyraziť z mesta a niečo si nájsť po ceste. Ponuka jedla je veľká už v samotnom Negombe, ale naše šoférske schopnosti zatiaľ neumožňujú veľmi experimentovať s trasou. Odbočiť do iného pruhu je zatiaľ adrenalín, kruhový objazd vyzerá ako misia pre astronauta. A tak sa to aj stane – pri jednom z manévrov strácame kontakt s druhým TukTukom. Nevieme, či si nevšimli, kam sme odbočili, alebo jednoducho nestihli prejsť, ale po pätnástich minútach jazdy zisťujeme, že už nie sú za nami.

Tu sa ukazuje výhoda miestnych SIM kariet s mobilnými dátami. Všetci máme iPhony, takže cez aplikáciu FindMy sa bez problémov znovu nájdeme.

New Udaya Bakers

Jedlo je čerstvé, neustále dopĺňané, a hoci personál na nás chvíľu zíza ako na mimozemšťanov (turisti sem zrejme veľmi nechodia), atmosféra je pohodová. Zdá sa, že ide skôr o zastávku pre domácich, ktorí si sem chodia dať rýchle raňajky pred cestou. Pre nás je to ideálny začiatok dňa – jednoduché, lokálne, autentické.

Občerstvenie je stále popri ceste

Čo na Srí Lanke naozaj oceňujeme, je dostupnosť občerstvenia priamo pri ceste. Na dlhú cestu sa vôbec netreba zásobovať jedlom či pitím dopredu. Hlavne s nápojmi to nemá veľký zmysel, lebo po 30 minútach je takmer na úrovni teploty čaju. Popri ceste, najmä na hlavnejších ťahoch nájdete množstvo stánkov s rôznorodou ponukou. Maximálny čas, čo nevidíme ani jeden stánok, ponúkajúci niečo na občerstvenie je asi 20 minút. A ponuka je naozaj široká. Najmä s čerstvým ovocím alebo prípravou nejakých osviežujúcich studených nápojov.

Stánky s kokosmi sú každú chvíľu a stačí si tipnúť pri ktorom stánku chcete zastaviť. Naprieč Srí Lankou sú v ponuke tri druhy kokosov:

• Kráľovský kokos: oranžová šupka, určený najmä na pitie (veľmi sladký a bohatý na elektrolyty)
• Zelený kokos: zelená šupka, vnútro má mäkkú dužinu a veľa kokosovej vody, menej sladký ako kráľovský kokos
• Zrelý kokos: hnedá tvrdá šupka: používa sa najmä na získanie dužiny a oleja, bežne sa používa v srílanskej kuchyni (strúhaný kokos, kokosové mlieko a kokosový olej)

Je úplne jedno o aký kokos sa jedná, ceny sú viac menej rovnaké v každom stánku od 100 do 200 LKR. Stačí len zastaviť, ukázať koľko kokosov chcete a predavač vám šikovne zahnutou mačetou podá načatý plod aj so slamkou. Akonáhle ho dopijeme, tak nám predavač rozsekne kokos na polovicu a z časti šupky vyrobí šikovným sekom škrabku. To aby sme mohli si ešte vyškrabať samotnú dužinu.

Skúste miestne domáce nápoje

Pri ceste môžete dostať aj džúsy pripravené priamo pred vami za úplne smiešnu cenu. Väčšinou je pripravovaný z Jambola (druh pomela). Okrem čerstvo vymačkanej šťavy z Jambola, dochucujú džús soľou pre zvýraznenie chuti, mletým chilli pre mierne štipľavý záver, čiernym korením, trochu cukru a samozrejme ľadom. Kombinácia chutí je nenapodobniteľná a nedá sa ničomu prirovnať, z toho čo poznáme. A cena? Za liter šťavy platíme znova 100 LKR.

Srílanská obdoba Mango lassi

Pri prejazde úsekom s ryžovými poliami natrafíme na malý stánok s nečakanou ponukou – mango lassi pripravené z čerstvého ovocia. Neváhame ani sekundu. A keďže je to Srí Lanka, pridajú do toho aj poriadnu porciu vanilkovej zmrzliny. Vanilka sa tu pestuje, takže chuť je intenzívna a neporovnateľná s tou, ktorú poznáme doma.

Výsledok? Absolútna dokonalosť. Počas celého pobytu sme na lepšie mango lassi nenarazili. Ak sa sem niekedy vyberiete, rozhodne si poznačte miesto blízkosti Rice shop, JF8P+34F, Ambepussa – Kurunegala – Trincomalee Hwy, Gokarella, Srí Lanka.

Cesta sa poriadne natiahla

S neplánovanými zastávkami na občerstvenie, džúsy, kokosy a zážitky, sa z pôvodne štyrihodinovej cesty stáva takmer sedemhodinová výprava. Ale neľutujeme ani minútu. Dnešným cieľom bolo doraziť do nášho ďalšieho ubytovania – ale ako to už býva, platí staré známe: Cesta je cieľ. A tých malých cieľov popri ceste je na Srí Lanke naozaj neúrekom. Stačí mať oči otvorené.

Dedinka Bellanneoya

Naším cieľom je úplne nenápadná dedinka Bellanneoya. Sama o sebe nie je ničím výnimočná, no má strategickú polohu – nachádza sa približne v polovici cesty medzi mestom Dambulla a UNESCO pamiatkou Sigiriya, ktorá je jednou z najväčších turistických atrakcií ostrova.

Dnešným cieľom je neznáma dedina Bellanneoya, ktorá vôbec ničím nie je výnimočná, maximálne tak polohou, keďže sa nachádza na pol ceste medzi Dambulla a významným a veľmi turistickým miestom Sigiriya.

Naše nadobudnuté, niekoľkohodinové skúsenosti s riadením TukTuku preverí záverečný úsek trasy. Asfaltová cesta sa náhle končí a posledný kilometer nás čaká šotolina – jemne vyjazdená, prašná a plná nástrah. Ideme pomaly, obozretne, takmer krokom… ale nakoniec nachádzame naše ubytovanie

Freedom Lodge

Toto skvostné ubytovanie sme našli cez Booking.com za 5,40 € na osobu na noc – vrátane raňajok. A keďže ponúkajú iba tri izby, ktoré sme kompletne rezervovali, celý objekt máme len pre seba.

Na prvý pohľad podľa mapy sa môže zdať, že sa nachádzate v meste. Realita je však iná – sme na konci cesty v tichej “záhradkárskej” oblasti, ďaleko od hluku a ruchu. Okolie je tiché, len sem-tam ho naruší brechot miestnych psov, ktorí naháňajú až meter dlhé veveričky. Áno, čítate správne – na Srí Lanke žije jeden z najväčších druhov veveričiek na svete – Ratufa černoprstá, endemit tohto ostrova. Najprv sme si mysleli, že ide o opice, ale tieto chlpaté stvorenia ich svojou veľkosťou hravo prekonajú.

Ubytovanie je veľmi čisté a k dokonalosti nič nechýba, ak nie ste príliš náročný. Že tečia iba studená voda? Vôbec nevadí. V tomto teplom podnebí, by ste aj tak inú nechceli. Nie je ani ľadová, skôr taká “letná”. Na izbe sa vyskytuje aj množstvo gekonov domových (čo je dobré znamenie, lebo žerie nežiadúci hmyz), malé žabky na toalete vyhľadávajúce vodu a samozrejme aj šváby.

Podnebie pre šváby je tú ideálne: teplo a vysoká vlhkosť. Navyše, keďže na Srí Lanke nie je vôbec zima, nepotrebujú utesňovať svoje příbytky a tak sa šváby dostanú všade a aj keď sa v priestore nenachádza žiadne jedlo a je maximálne čisté. Treba to len jednoducho akceptovať. Šváby vám nijako neublížia, len pohľad na ne môže niekomu prísť nepríjemný, najmä keď na Srí Lanke žijú tie najväčšie druhy švábov na svete: Šváb americký (dorastá až do 5,3 cm). A sú to jediné šváby, ktoré dokážu lietať! Ale, ako ho nájdete na izbe, tak aj rýchlo zmizne. Vás sa bojí viac, ako vy neho.

Domáci ako z rozprávky

V areáli býva aj srílanská rodina, ktorá sa o nás s veľkou ochotou stará – aj keď v skutočnosti nič nepotrebujeme. Napriek tomu využívame ich pomoc pri večernom odvoze na Sigiriyu, kde chceme stihnúť západ slnka (šoférovanie TukTuku po tme nie je lákavé) a, samozrejme, aj na raňajky.

Z vlastnej skúsenosti vieme, že pri takomto domácom ubytovaní je dobré povedať si vopred, čo preferujete jesť. Ušetrí to nedorozumenia aj domácim starosti. My si pýtame tradičné srílanské raňajky a ak je možné, aj miestnu verziu palaciniek. To, čo nám nakoniec prinesú, nás doslova ohúri – obrovské porcie a výborná chuť.

Za nás je Freedom Lodge jedno z najlepších (ak nie najlepšie) ubytovanie, aké sme počas celého pobytu na Srí Lanke mali. Jednoduchosť, ticho, príroda, čistota, domáca pohostinnosť a výborné jedlo – nič nám nechýbalo.

Spice Garden – očakávania vs. realita

Približne 2 kilometre od nášho ubytovania sa nachádza Grand Regent Spice Garden. S nadšením sme sa rozhodli vyraziť na malú vychádzku – dúfali sme, že uvidíme, ako rastie korenie a liečivé rastliny, a že si niečo čerstvé aj nakúpime. Prvá chyba.

Na Srí Lanke sa neprechádza

Tu totiž prechádzka znamená pot. Aj kratučká vzdialenosť sa pri teplote 33+ °C, vysokej vlhkosti a bez tieňa stáva únavným výkonom. Chýba akákoľvek infraštruktúra pre chodcov, a nie je výnimkou, že sa aj kilometer premení na boj o zdravie. Ak by sme mali niečo poradiť – na akúkoľvek vzdialenosť si vezmite TukTuk. Je to lacné, rýchle a hlavne bezpečné riešenie. Vaše telo sa vám poďakuje.

Druhá chyba – marketing namiesto zážitku

Spice Gardens sú na Srí Lanke rozšírené, najmä v oblastiach Matale, Kandy, Mawanella či Habarana. No veľakrát sa nejedná o „záhrady“ v pravom zmysle. Áno, pestujú sa tu koreniny a liečivé byliny – ale len v ukážkovom množstve a primárne pre turistov.

Záhrada nefunguje ako farma, ale ako marketingová zastávka. Počas 20-minútovej prehliadky dostanete výklad o rastlinách, ich účinkoch, a najmä o ajurvédskych produktoch, ktoré si následne môžete kúpiť. Korenie ako také hrá druhé husle – niekedy ho vôbec neponúkajú na predaj.

Nechápte nás zle. Nevravíme, že produkty sú zlé alebo nefunkčné – práve naopak, niečo sme si na skúšku aj vzali. Len treba vedieť, že nejdete na trh s korením, ale do obchodnej prezentácie.

A ešte taký PRO tip: Ak dôjdete sami, bez akéhokoľvek sprievodcu, dostávate automaticky zľavu -20% (niekoľko krát otestované). To je totiž štandardná provízia sprievodcov. Výhoda cestovania bez cestovnej kancelárie a sprievodcov.

Na Srí Lanke nájsť skutočnú záhradu, kde by ste si mohli kúpiť čerstvé, priamo pestované korenie, je skôr výnimka ako pravidlo. Ak to máte v pláne, skúste si radšej dopredu zistiť referencie a pýtať sa miestnych.

Skala Pidurangala

Jednou z najznámejších a najturistickejších atrakcií Srí Lanky je Sigiriya. Je to pekná skala, kde na vrchole sa nachádzajú ruiny kráľovského paláca. Ale ak ste priamo na skale, tak vlastne nevidíte jej impozantnosť. Navyše, cena za vstup, aby ste si mohli vyšliapať 1200 schodov je neskutočných $35 v roku 2025 (pre domácich 0,35 €). Tieto ceny stanovuje Ústredný kultúrny fond Srí Lanky, takže zbytočne sa budete hnevať na predavača lístkov. Aj keď by sme možno radi túto skalu navštívili, volíme lacnejšiu alternatívu, Pidurangala Rock, ktorá je vzdialená do Sigiriya, niečo málo cez kilometer a je len o 20 metrov nižšia ako Sigiriya.

Vstupné na Pidurangala je len 3€ a má viacero + ako samotná Sigiriya. Pidurangala je menej turisticky známa, preto sa tu nachádza menej turistov a vstupné je len 3,- €. A najokonickejší výhľad z celej Srí Lanky je práve z Pidurangala Rock na Sigiriya, najmä pri západe slnka. Odtiaľto pochádzajú tie najkrajšie fotky Sigiriya!

Vlastne aj my si volíme západ slnka z Pidurangala Rock. Veľmi skoro ráno sa nám nechce vstávať a navyše z Pidurangala je Sigiriya umiestnená juhozápadným smerom. To sa dohadujeme s našim ubytovateľom, aby nás zobral k vstupu. Aj keď počasie nepraje, a dokonca sa spustí aj dážď, ideme napriek tomu. Máme len jednu možnosť na výstup.

Kým sa dopravíme ku skale, aj počasie sa umúdri a vyjde slnko. Pri vstupe platíme vstupné a ženy si na krátky úsek musia zahaliť telo. Cesta vedie totiž priamo cez budhistický chrám. Na konci začína zábava a boj o čas. Aj keď je skala o niečo menšia ako Sigiriya, výstup hore tiež obnáša množstvo schodov. Keď sa schody stratia, začína podstatne strmý výstup hore spojení s lezením po skalách a istením sa reťazami. Na dlhšie prestávky nie je veľmi času, západ slnka je presne daný, ak ho chceme stihnúť.

Na vrchole vás nečakajú stánky, suveníry ani zástupy ľudí – len obrovský skalný masív s niekoľkými desiatkami tichých pozorovateľov. Pôsobí to až meditatívne. Výhľad je dychberúci – nekonečne zelená džungľa, zalesnené horizonty, ryžové polia a v strede toho všetkého dominanta Sigiriya, ktorá sa dvíha ako z iného sveta. A presne vtedy nám dôjde, že keby sme boli práve na Sigiriya, tento výhľad by nám úplne ušiel.

Večeru riešime v rodinnej reštaurácii

Aj keď by sme večeru pokojne mohli vyriešiť priamo na našom ubytovaní, rozhodujeme sa dať šancu miestnej rodinnej reštaurácii, ktorá sa nachádza pri hlavnej ceste neďaleko.

Keď prichádzame, zjavne nečakali turistov. A ani sa nečudujeme – je máj a hlavná turistická sezóna na Srí Lanke sa ešte len bude pozvoľna začínať, takže návšteva z Európy je pre nich tak trochu udalosť.

V ponuke nemajú pripravené žiadne jedlá – ale to nám vôbec neprekáža. Srílanskú kuchyňu ešte dobre nepoznáme, tak ich nechávame rozhodnúť za nás. A robíme dobre.

Navrhujú nám Kottu roti – najobľúbenejšie pouličné jedlo na ostrove. Je to hlučná, energická šou – kovová panvica, rytmické sekanie veľkým nožom, výpary korenín. A výsledok? Výdatné, pikantné a neskutočne chutné jedlo zo zvyškov roti chleba, zeleniny, mäsa a korenenej šťavy. Jedlo pôvodne vzniklo ako jednoduchá večera pre robotníkov – dnes je národným klenotom. (O rôznych variáciách Kottu sa ešte neskôr dozvieme, ba dokonca si ho aj sami vyskúšame pripraviť.)

Druhá večera – srílanské kari na objednávku

Na druhý večer si to radi zopakujeme – tentoraz si však vopred objednávame tradičné srílanské kari. Dohodneme si aj presný čas servírovania, pretože vieme, kedy sa vraciame z výstupu na Pidurangala.

A keď sa vrátime – čaká nás hotová hostina. Niekoľko druhov kari v rôznych miskách, a vždy, keď nejakú vyprázdnime, hneď ju doplnia. Starostlivosť domácich je výnimočná – snažia sa splniť každé prianie. Dokonca, aj keď nemajú pivo, sadnú do TukTuku a zájdu do obchodu vzdialeného dva kilometre, len aby nám ho priniesli.

Na záver nás prosia o spoločnú fotografiu – bieli turisti sem vraj zavítajú len zriedka. My si ale odnášame zážitok, na ktorý budeme ešte dlho spomínať.

Zajtra sa presúvame na západné pobrežie Srí Lanky – ale na túto malú dedinu a jej pohostinnosť tak skoro nezabudneme.