India za facku, alebo ako vás dovolenka nezruinuje

Mnohí ľudia vnímajú cestu do Indie ako niečo nedosiahnuteľné, nebezpečné alebo extrémne drahé. Snažíme sa však ukázať, že za poriadnym svetovým dobrodružstvom nemusíte mať na účte tisíce eur. Cestovanie nie je o hrúbke peňaženky, ale o schopnosti plánovať, trpezlivo čakať na správnu príležitosť a hlavne o ochote prispôsobiť sa termínu.

Dnes je začiatok februára 2026. Sedíme nad finálnym itinerárom našej blížiacej sa cesty (odlet za pár dní) a spätne pozeráme na to, ako sme tento „jedniečný trip“ znova vyskladali. Ak hľadáte návod, ako sa dostať na iný kontinent za sumu, ktorú by ste nechali za tri dni v našich veľhorách, tu je náš podrobný manuál. Všetko to začalo jednou akciovou letenkou ešte minulý rok a teraz, pár dní pred odletom, sme v stave, kedy máme takmer všetko hotové.

Strategické plánovanie: Prečo sme začali už v septembri?

Základným pilierom našej cesty do Indie nebola náhoda, ale čakanie na akcie od Air Arabia. Naše letenky sme nekupovali teraz v januári, kedy ceny vyletujú do astronomických výšin kvôli hlavnej sezóne. Zakúpili sme ich už koncom septembra 2025. Možno sa pýtate, prečo sme to riešili pol roka vopred. Odpoveď má tri zásadné roviny: finančnú, psychologickú a organizačnú.

Finančná psychológia „predplatenej“ dovolenky

Najväčšou položkou každej cesty do Ázie je letenka. Keď sme ju zaplatili už v septembri, dnes, vo februári, keď reálne balíme veci, už tento náklad nevnímame ako súčasť aktuálneho rozpočtu. Naša peňaženka nepocíti ten drastický náraz, kedy musíte naraz zaplatiť letenky, ubytovanie aj vreckové. Tento model nám umožní rozložiť si náklady v čase. Zvyšok výdavkov – prestupy, ubytovanie na farmách, vnútroštátne lety a strava – tak financujeme priebežne. Je to cesta, ako si dopriať luxusný zážitok aj s bežným platom.

Septembrové výpredaje Air Arabia: Umenie počkať si na korisť

Toto je tip, ktorý si treba podčiarknuť a nastaviť si naň v budúcnosti upozornenie. Celé naše cestovanie totiž nestojí na tom, že si povieme „v marci musíme ísť do Indie“. Práve naopak. Neriešime destináciu ani konkrétny čas – sme pripravení rozhodnúť sa v sekunde, keď na radare vyskočí niečo, čo sa neodmieta. Minulý rok to bola Srí Lanka, tento rok to bolo strategické čakanie na to, čo vypustí Air Arabia. Možno budúci rok to bude Vietnam, Nepál či Kambodža – destinácia je druhoradá, podstatná je tá príležitosť.

Naša minulá skúsenosť, kedy sme takto riešili Srí Lanku na vlastnú päsť, sa potvrdila do bodky. Táto spoločnosť pravidelne v septembri púšťa do obehu akčné letenky do Ázie za ceny, ktoré sú pre bežného smrteľníka až neuveriteľné. Prestup prebieha v Sharjah (SAE). Krása tohto modelu spočíva v tom, že sme si letenku vyskladali ako stavebnicu. Nechceme sa hnať. Zvolili sme si variant s dlhším prestupom, kde si v Sharjah v pokoji oddýchneme, prespíme v hoteli a do cieľového Kochi dorazíme čerství.

Je to celé o ochote prispôsobiť sa termínu, ktorý je práve v akcii. My sme termín vyberali so zreteľom na to, aby sme to skĺbili s akciovou cenou a zároveň stihli to, čo v Indii chceme vidieť najviac. Ak vám však vadí dlhý prestup a chcete byť v Indii „včera“, jednoducho si zvoľte iba dvojhodinový interval.

Istota a pokoj v práci

Priznajme si to, vybaviť si tri týždne dovolenky v kuse nie je jednoduché, ak to robíte mesiac pred odchodom. Keďže sme letenky mali už od septembra, mali sme v rukách konkrétny fakt. Zamestnávateľovi sme neoznamovali, že „možno niekam pôjdeme“, ale že „máme konkrétny termín od-do“. Tento časový vankúš nám umožnil naplánovať si všetky projekty a povinnosti tak, aby sme o pár dní odchádzali s čistou hlavou.

Romantika bokom: Keď sa z ramena stane ihelníček

Ešte predtým, než sa pustíme do veľkolepých plánov, leteniek a itinerárov, musíme si naliať čistého vína (alebo skôr dezinfekcie). Cestovanie do Indie nie je len o krásnych fotkách pred Taj Mahalom, ale aj o tom, aby ste si z tripu nepriniesli domov neželaný suvenír v podobe brušného týfusu či žltačky.

Naša príprava preto viedla priamo do Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny (Inocem). Ak si myslíte, že vás tam len bezhlavo opichajú všetkým, čo majú na sklade, ste na omyle. Prístup odborníkov nás milo prekvapil – namiesto ihly vytiahli mapu a začali sa pýtať na detaily. Išli sme do hĺbky: „Plánujete Západné Bengálsko? V ktorých konkrétnych oblastiach sa budete pohybovať?“. Práve na základe takéhoto „skenovania“ nášho itinerára zhodnotili reálne riziká, aby sme do seba nedávali nič zbytočné.

Nakoniec sme arzenál doplnili o brušný týfus, žltačku a pre istotu aj besnotu. Prečo besnotu? Lebo opice vo Váránasí sú síce fotogenické, ale ich zmysel pre humor končí presne tam, kde začína ich teritórium (alebo váš balíček sušienok). Výsledkom tejto strategickej prípravy nie je žiadna magnetka, ale tento žltý medzinárodný očkovací preukaz. Momentálne má tento zošitok plný pečiatok pre nás vyššiu hodnotu než Wi-Fi heslo v hoteli. S požehnaním od profíkov sme konečne pripravení vyraziť do chaosu.

Logistika „na ľahko“: Balíme sa do príručnej batožiny

Aj na tento trojtýždňový trip vyrážame koncom februára len s príručnou batožinou. Viem, pre mnohých to znie ako šialenstvo. „Ako sa chcete zbaliť do 7-kilového batohu na 21 dní?“ Odpoveď je v našej dlhoročnej filozofii, ktorú sme pretavili do konkrétnych návodov na webe. Cestovanie s jedným batohom nám dáva neskutočnú slobodu. Keď v Kochi vystúpime z lietadla, nebudeme čakať hodinu pri páse na kufre. Jednoducho si hodíme batohy na plecia a ideme hľadať prvý tuktuk. Táto mobilita je pri low-cost cestovaní kľúčová – umožní nám využívať lokálnu dopravu, autobusy a vnútroštátne lety bez stresu, ťahania veľkej batožiny a poplatkov navyše.

Ak vás zaujíma presný zoznam vecí, odporúčam naštudovať si článok Ako sa zbaliť do príručnej batožiny na 3 týždne. Je to o disciplíne a vynechaní „čo ak“ vecí. A ak sa bojíte indických horúčav, nezabúdajte: Teplomer je klamár. V indickej vlhkosti vzduchu nepotrebujete päť párov džínsov, ale ľahké, priedušné materiály. A stále sa viete na mieste kompletne obliecť na miestnom trhu do 5 €.

Plánovanie trasy: Operácia Varanasi a sviatok Holi

Pôvodne bol náš plán jednoduchý, priam až naivný. Pristaneme v Kochi, užijeme si tropickú pohodu Kéraly, oslávime tam ikonický sviatok farieb Holi a budeme pokračovať ďalej na čajové plantáže. Lenže India vás naučí jednu vec – vždy si poriadne preštuduj detaily, inak skončíš s light verziou zážitku.

Pri hlbšom skúmaní indického kalendára prišlo vytriezvenie. Zistili sme, že na juhu Indie je Holi skôr komorná záležitosť, taká slušná „party pre turistov“. Ale my sme si povedali, že ak už do Indie meriame cestu vo februári a marci, chceme zažiť ten nefalšovaný, surový chaos, o ktorom kolujú legendy. Začal som teda prekopávať itinerár. Voľba bola jasná: Bombaj, Dillí alebo Váránasí. Po krátkej debate so spolucestujúcimi padla karta na Váránasí. Ja osobne som tam síce už bol pred 10 rokmi, ale nie počas Holi. A zažiť najintenzívnejší indický sviatok v najintenzívnejšom indickom meste? To je výzva, ktorá sa neodmieta.

IndiGO: Indický Ryanair pre moderného cestovateľa

Aby sme tento logistický oriešok rozlúskli, využili sme vnútroštátnu „vsuvku“ s indickou nízkonákladovkou IndiGO. Netreba sa ich báť – je to obrovská, moderná a prekvapivo presná spoločnosť. Namiesto toho, aby sme sa tri dni trmácali indickými vlakmi cez polovicu subkontinentu (čo by bola síce romantika, ale v našom časovom rámci čistá samovražda), preletíme z Kochi priamo do Váránasí. Táto flexibilita nám umožnila spojiť dve úplne odlišné tváre Indie – tropický, zelený juh a spirituálny, drsný sever.

Váránasí: Srdce festivalu Holi

Váránasí je duchovným stredobodom Indie. Mesto na brehu Gangy, kde život a smrť kráčajú ruka v ruke. Mark Twain kedysi povedal, že Váránasí je staršie ako história sama, a keď tam človek stojí, verí mu každé slovo. Ale zažiť tu Holi? To je level, na ktorý vás žiaden katalóg nepripraví.

Z mojej minulej návštevy si pamätám tie úzke, dvojmetrové uličky, kde GPS nefunguje, kravy blokujú cestu s flegmatizmom budhistického mnícha a vzduch je taký hustý vlhkosťou a pachom spaľovaného dreva, že sa dá krájať. Počas Holi sa toto všetko niekoľkokrát znásobí.

Čo nás tam reálne čaká?

• Farebný masaker: Holi vo Váránasí nie je o jemnom sypaní prášku na líčka. Je to hlučné, intenzívne a niekedy až „brutálne“. Práškové farby sa miešajú s vodou z Gangy a vytvárajú lepkavú vrstvu, ktorú zo seba budeme zmývať ešte týždeň. Miestni vás nešetria – akonáhle vyjdete do uličiek, stávate sa terčom.
• Masan Holi: Toto je špecialita Váránasí. Kým inde sa hádžu farby, tu, na kremačných ghátoch (ako Manikarnika), sa oslavuje aj s popolom z mŕtvych. Pre Európana nepredstaviteľný bizár, pre Indov oslava víťazstva duše nad telom.
• Obchodníci so smrťou: Pamätám si tie kopy dreva na brehu rieky, ktoré sa predávajú na váhu, a ohne, ktoré horia 24 hodín denne. Smrť tu nie je tabu, je to biznis aj rituál. Vidieť kremáciu v priamom prenose, zatiaľ čo o 15 metrov ďalej niekto perie prádlo a iný sa modlí v Gange, je zážitok, ktorý vám preformátuje harddisk v hlave.

Plán je teda jasný: vletíme do tohto farebného šialenstva, necháme sa vyžmýkať z každej štipky energie a potom sa s IndiGO vrátime späť na juh. Po tomto „duchovnom preplesku“ budeme potrebovať poriadny timeout. Ten si doprajeme práve v Kochi – dve noci na vydýchnutie a zmytie posledných stôp ružovej a zelenej farby, kým vyrazíme lokálnym autobusom hlbšie do vnútrozemia Kéraly. Ideme do toho po hlave, lebo takáto príležitosť sa vyskytne možno raz za život.

Zážitok za 3 eurá: Lokálnym autobusom do Munnaru

Priznám sa, v pôvodných plánoch som mal silnú túžbu dopriať nám legendárny zážitok v indickom vlaku. Lenže India má svoje vlastné pravidlá a do Munnaru koľajnice jednoducho nevedú. Tak sme zvolili „light“ verziu indického cestovateľského hardcore-u: miestny štátny autobus.

Mnohí turisti sa v Indii lokálnej dopravy boja ako čert kríža a radšej si priplatia 50 eur za súkromného šoféra v klimatizovanej bubline, kde sú odrezaní od reality za oknom. My však razíme inú cestu. Naším cieľom je Munnar – srdce čajových plantáží, ktoré leží niekoľko stoviek kilometrov vo vnútrozemí, vysoko v kopcoch. Pôjdeme červeným štátnym autobusom, v ktorom lístok stojí smiešne 3 eurá.

Cesta trvá asi 5 hodín a je to regulérny kinematografický zážitok. Zabudnite na klimatizáciu. Tieto stroje sú často bez okien, majú len mreže, čo je v tej lepkavej tropickej vlhkosti vlastne dar z nebies. Vietor vám neustále „fackuje“ tvár, z reproduktorov nad vodičom vyhráva indický pop v tej správnej hlasitosti a vy v priamom prenose sledujete, ako sa rovinatá krajina okolo pobrežia mení na strmé, neskutočne smaragdové kopce.

Je to päťhodinový film o reálnej Indii, ktorý vás naučí o krajine viac než akýkoľvek drahý sprievodca. Za tých pár drobných uvidíte život v dedinkách, ktorými len preletíte, a pocítite skutočný, neuponáhľaný rytmus Kéraly. Sedieť na koženkovom sedadle vedľa domáceho, ktorý sa na vás len ticho usmieva, zatiaľ čo autobus reže zákruty nad priepasťou, to je presne ten moment, kedy viete, že ste naozaj tu. Žiadna sterilná nuda v taxíku, ale čistý indický vibe.

Ako nájsť ubytovanie, ktoré nie je na Bookingu?

Naším prvým útočiskom bude Kottoor Farmstay v oblasti Vellathooval (Adimali). Našli sme ho vďaka mravenčej práci na mapách a je to presne ten typ miesta, ktoré v katalógu cestovky nenájdete. Prečo? Pretože leží na konci cesty, kde GPS občas zaváha a kde namiesto recepcie nájdete majiteľa Sibiho. Na cestu na farmu už budete potrebovať auto typu 4×4.

Pôvodný plán našej cesty bol vlastne trochu iný. Chceli sme ísť z Munnaru ďalej cez nádherný horský priesmyk Bodimettu dole do mesta Theni, možno si odskočiť do Madurai a potom pokračovať do Thekkady. Chceli sme preskúmať lokálne mestá a dediny, vidieť trhy, kde sa spracováva, balí a expeduje korenie. Rýchlo sme však narazili na realitu indického vidieka – turizmus tam absolútne neexistuje. V týchto oblastiach sme nachádzali maximálne tak robotnícke ubytovne a nenašli sme tam prakticky žiadnu infraštruktúru či „atrakcie“, ktoré by túto zachádzku ospravedlňovali.

Preto sme urobili rázny škrt a itinerár sme prekopali. Namiesto trmácania sa po mestách medzi Theni a Thekkady sme si radšej predĺžili ubytovanie tu na Kottoor Farmstay a následne v Best Kerala Homestay. O slávny priesmyk Bodimettu však neprídeme – vtesnáme ho do programu ako jednodňový výlet práve počas nášho pobytu u Sibiho.

Kottoor Farmstay je miesto, kde uvidíte realitu bez pozlátka. Kérala je historicky známa ako „záhrada korenia“ a tu to pochopíte hneď pri prvých raňajkách. Budete sedieť na terase a sledovať, ako sa po kmeňoch stromov šplhá čierne korenie, ako pod nimi dozrieva kakao a vo vzduchu cítite kardamón. Tu nejde o prednášku pre turistov – tu tie rastliny reálne živia rodinu, u ktorej bývame. Dohodli sme sa cez WhatsApp a majiteľ nám potvrdil, že budeme mať celé miesto pre seba. Z tohto strategického bodu budeme odskakovať do Munnaru za čajom či na spomínaný priesmyk Bodimettu, ale večer sa vždy vrátime sem, do ticha, kde jediným hlukom je koncert džungle.

Kottoor Farmstay: Prvá „light“ verzia korenistého raja

Naším prvým útočiskom bude Kottoor Farmstay v oblasti Vellathooval (Adimali). Našli sme ho vďaka mravenčej práci na mapách a je to presne ten typ miesta, ktoré v katalógu cestovky nenájdete. Prečo? Pretože leží na konci cesty, kde GPS občas zaváha a kde namiesto recepcie nájdete majiteľa Sibiho a pre cestu na farmu už potrebujete auto typu 4×4.

Je to miesto, kde uvidíte realitu bez pozlátka. Kérala je historicky známa ako „záhrada korenia“ a v Kottoor to pochopíte hneď pri prvých raňajkách. Budete sedieť na terase a sledovať, ako sa po kmeňoch stromov šplhá čierne korenie, ako pod nimi dozrieva kakao a vo vzduchu cítite kardamón. Tu nejde o prednášku pre turistov – tu tie rastliny reálne živia rodinu, u ktorej bývame.

Dohodli sme sa cez WhatsApp a majiteľ nám potvrdil, že budeme mať celé miesto pre seba. To je ten luxus, za ktorý sa v Európe platia tisíce, no v Indii ho dostanete vďaka ochote hľadať a komunikovať napriamo. Z tohto strategického bodu budeme odskakovať do Munnaru za čajom, ale večer sa vždy vrátime sem, do ticha, kde jediným hlukom je koncert džungle a vôňa domáceho curry, ktoré Sibiho rodina pripravuje z ingrediencií z vlastnej záhrady.

Best Kerala Homestay: Svetový rekord a varenie v prdeli od civilizácie

Absolútnym vrcholom našej cesty po vnútrozemí bude návšteva u pána Sojiho (Soji Chacko Narimattathil) a jeho rodiny v Best Kerala Homestay. Keď sa pozriete na satelitnú mapu, rýchlo pochopíte, do akého extrému ideme. Dedinka Erattayar v okrese Idukki, neďaleko mesta Kattappana, je doslova a do písmena v prdeli od civilizácie. Sme uprostred hlbokých, tmavozelených hôr, obklopení kľukatými cestami, nekonečnými údoliami a obrovskou vodnou plochou neďalekej priehrady Idukki Dam (jednej z najvyšších oblúkových priehrad v Ázii). Žiadny turistický ruch, len čistá, nefalšovaná indická divočina.

Toto miesto sme si však nevybrali len kvôli tichu. Pán Soji je totiž držiteľom unikátneho svetového rekordu, oficiálne zapísaného v India Book of Records z novembra 2022. Na svojej domácej farme, ktorá má rozlohu len niečo vyše jedného hektára (1 hektár a 4 akre), dokázal vypestovať neuveriteľných 2 907 rôznych druhov plodín! Je to živá botanická anomália. Na jednom pozemku rastie 1000 kusov kardamónu, 500 kríkov korenia, muškátové oriešky, vanilka, kurkuma, zázvor, horká tekvica, jamy a stovky ďalších rastlín. Majiteľ je za svoj prístup k ekologickému poľnohospodárstvu ovenčený štátnymi oceneniami.

Čo nás tam čaká?

• Žiadna komercia, ale autentický kurz varenia: V hoteloch v Kochi vám ponúknu „kurz varenia“ pre 10 turistov v sterilnej kuchyni za 30 eur na osobu. My toto budeme mať ako súčasť nášho ubytovana.. Naučíme sa variť priamo v ich rodinnej kuchyni z toho, čo si predtým sami nazbierame. Tradičné keralské jedlá ako dahil, domáce karí či sladký dezert payasam budeme pripravovať tak, ako ich rodina reálne jedáva každý deň.
• Botanická lekcia a farma naživo: Vidieť svetového rekordéra pri práci a pochopiť, ako funguje ekosystém takejto organickej farmy, je inšpiratívnejšie než akékoľvek múzeum. Ak bude sezóna, budeme priamo zbierať kardamón či kurkumu a bio odpadom z varenia nakŕmime domáce kravy a kozy.
• Skutočný kontakt a ceny, z ktorých padá sánka: Homestay v Indii nie je len o posteli. Je to o rozhovoroch pri čaji, o pochopení ich mentality. A aby sme nezabudli na pointu low-cost cestovania – samotné ubytovanie priamo v srdci tejto ocenenej plantáže ponúkajú za neuveriteľné ceny. Izba s plnou penziou (raňajky, obed aj večera) tu vyjde približne 18 eur (1799 INR) pre dve osoby! Za čistú izbu len s raňajkami by ste zaplatili dokonca len niečo okolo 13 eur (1199 INR).

Návrat do civilizácie a trik s kufrom: Ako si priniesť domov polovicu Indie

Po dňoch strávených v absolútnom tichu korenistých pralesov Idukki sadáme opäť na lokálny štátny autobus a vraciame sa do víru veľkomesta. Našou finálnou zastávkou a strategickým zázemím pred odletom späť do Európy bude na posledné štyri noci opäť Ernakulam (konkrétne staré Kochi).

Tento čas máme vyhradený na čisté nasávanie prímorskej a mestskej atmosféry. Plánujeme preskúmať historické uličky, prebehnúť ikonickú židovskú štvrť (Jew Town) a stratiť sa v lokálnych skladoch s korením. Dokonca sa chystáme naskočiť na miestnu loď a zviesť sa na Methar Bazar, nech to má tú správnu lokálnu príchuť. Aby sme nezostali len v meste, na jeden deň si plánujeme požičať auto a vybehnúť na nádhernú piesočnatú pláž Marari (Marari Beach) – užiť si posledný relax pri Arabskom mori.

A práve tu v Kochi prichádza pointa celého nášho pobytu vo vnútrozemí. Chystáme sa nakúpiť zásoby korenia a čaju na celý rok, no tentoraz už nebudeme nakupovať naslepo ako bežní turisti. Zúročíme všetko, čo sme sa naučili od farmárov na Kottoor a Best Kerala Homestay. Presne vieme, ako má vyzerať a voňať kvalitný kardamón, muškátový oriešok či čierne korenie.

Ako to všetko odniesť? Tu prichádza náš osvedčený logistický trik. Keďže smerom do Indie letíme len s príručnou batožinou, nemáme miesto na suveníry. Kufor si však kúpime až tu, na mieste. Na indickom trhu stojí cestovná taška alebo pevný kufor pár eur – je to smiešna cena v porovnaní s tým, čo by sme zaplatili v Európe. Naplníme ho našimi korenistými a čajovými pokladmi a na cestu domov si jednoducho cez aplikáciu Air Arabia priplatíme jednu podpalubnú batožinu. Je to oveľa pohodlnejšie a vo finále aj lacnejšie, než ťahať prázdny kufor celú cestu zo Slovenska a platiť poplatok za batožinu obojsmerne.

Záverečné zúčtovanie: India vs. Vysoké Tatry

Sme v bode, kedy máme takmer všetko dôležité naplánované a zarezervované. Keď si to zrátame, za všetky ubytovania v Indii (vrátane týchto unikátnych fariem) a vnútroštátny prelet s IndiGO do šialeného Váránasí a späť, zaplatíme približne 300 € na osobu. K tomu si, samozrejme, treba pripočítať akciovú letenku z Európy, ktorú sme vďaka septembrovému výpredaju „ulovili“ za skvelú cenu, a nejaké vreckové na stravu a lokálne autobusy, ktoré stoja doslova pár drobných.

Keď sa nad tým zamyslíte, je to fascinujúca bilancia. Za cenu jedného lepšieho predĺženého víkendu v našich slovenských veľhorách, kde by ste za túto sumu mali možno ubytovanie na tri noci a pár večerí v reštaurácii, sa dá s trochou trpezlivosti a plánovania vyskladať neuveriteľná trojtýždňová dovolenka v Ázii so zážitkami na celý život. Cestovanie nie je o tom, koľko zarábate, ale o tom, ako šikovne viete narábať s možnosťami, ktoré dnešný svet ponúka.