Jediná gruzínska reštaurácia v Bratislave

V Bratislave sa nachádza množstvo ázijských reštaurácii, ale nevieme vôbec o žiadnych reštaurácii z oblasti Kaukazu. Maximálne vieš zohnať pár kúskov potravín v špecializovaných obchodoch a tým to končí. Donedávna existovala reštaurácia Nobile na Hviezdoslavovom námestí, ale kvalita jedál, bola…. No nie vyslovene zlá, ale neautentická. Tá však už neexistuje.

S nadšením sme prijali informáciu že, v centre mesta sa nachádza novo-otvorená gruzínska reštaurácia. Tá momentálne funguje na mieste bývalej ruskej reštaurácie Samovar na Zámockej ulici. Zatiaľ o nich veľmi nepočuť a aj k nám sa dostala táto informácia len náhodou. Na Google mapách ju nájdeš pod názvom “Pirosmani’s Samovar”.

Jednoduchá ponuka

Pirosmani’s Samovar zatiaľ nemá žiadnu web stránku a niečo málo informácii nájdeš na ich Facebook profile. Bohužiaľ, tie základné informácie nenájdeš nikde. Napríklad takú ponuku jedál. Na vyžiadanie cez messeneger ho nemajú problém poslať obratom.

Chačapuri

Pri našich cestách v Gruzínsku a Arménsku sme sa zamilovali do jedla s názvom Chačapuri vo verzii Adžaruli (existuje ich podstatne viac). Je taká veľmi chutná megabomba najmä na cholesterol. Ak to máme zjednodušene popísať, je to jednoduchá chlebová kapsa naplnená syrom a podávaná so surovým vajíčkom a maslom. Samotný názov vznilo spojením dvoch gruzínskych slov “chača” = tvaroh, hrudkovitý syr a “puri” = chlieb.

V Gruzínsku je to najpopulárnejšie jedlo. Nájdeš ho takmer v každej reštaurácii a rovnako aj ako street food. Dokonca v niektorých gruzínskych mestách sa ako miera inflácie orientuje podľa “indexu chačapuri”. To znamená, že koľko chačapuri môže domácnosť upiecť z nakúpených surovín zo svojho platu.

A keď raz ochutnáš toto jedlo, určite sa zamiluješ do neho. Len máme taký malý problém. Prvý krát sme ho ochutnali priamo v Gruzínsku a tak sa ho neustále snažíme porovnávať s originálom. A aj preto nám chačapuri nechutilo v reštaurácii Nobile, pretože sme vedeli ako chutí originál.

Skúška v Pirosmani’s Samovar

Vo voľný večer sme sa vybrali na testovanie chačapuri do mesta. Preistotu sme si aj rezervovali stôl, čo bolo zbytočné. Okrem nás v reštaurácii nebol nikto. Je nám jasné, že tento druh jedla ešte nie je u nás rozšírený a komunita asi tiež nie je taká veľká.

V jedálnom lístku nachádzame mnoho pre nás známych jedál. Napríklad také Lobio či Odžachuri, ale to si necháme do budúcna. Prišli sme kvôli chačapuri, čo si aj okamžite objednávame. Trochu nás sklamali, že nemali akurát Borjomi (silne sýtená minerálna voda – priam vynikajúca). Čo aj chápeme, pretože občas sa vypredá v dostupných ruských obchodoch a následne sa musí týždeň čakať na novú dodávku.

Ak nie si autom, určite ochutnaj originálne gruzínske víno. Ak sa chceš “rozšupnúť”, daj si chachu alebo siahni po osvedčenom gruzínskom brandy. Určite s ničím neurobíš chybu.

Chačapuri na Slovensku

Čo už dopredu vypovedá o kvalite Chačapuri Adžaruli, je to, že aj v menu je napísane, že používajú syr “sulguni”. Sulguni je gruzínsky syr, ktorý zoženieš aj u nás. A naozaj. Na stôl nám prinášajú úplne horúce chačapuri takmer s vriacim syrom a na vrchu sa vyníma surové vajce s maslom.

Syr naozaj musí byť horúci. Tvojou úlohu je rozmiešať vajce so s maslom v danom syre. Tým sa príjemne zmieša a pri tom sa aj dané vajce trochu uvarí. Keď to máš hotové, je už na tebe, ako to budeš konzumovať. Ideálne rukami začínaš ulamovať konce cesta a tie si namáčaš do zmesi.

Mňáááám, je to ono. Nadýchané, horúce, čerstvo upečené chlebové cesto s extra porciou cholesterolu. Človek sa naozaj nevie toho dojesť. Musíš určite vyskúšať. My kuchárovi dávame 10 chačapuri z 10.

Ďalšie gruzínske jedlá

Veľmi rozšíreným jedlom v Rusku a post-sovietskych krajinách je povestný šašlík. I ten si objednávame. A rovno v tej najväčšej verzii. Mix kuracieho, bravčového a teľacieho mäsa a plus fašírka (kuracina, bravčovina a hovädzina). To ti dones na štýlovom stojane, keď ešte pod šašlíkom sa nachádzajú žeravé uhlíky z pece.

Tým naša ochutnávka absolútne nekončí. Využívame pohostinnosť gruzínskej reštaurácie a skvelého kuchára. Na stôl nám donesú ešte Soko Kecze (šampiňóny plnené sulguni syrom), chinkali (ďalšie tradičné jedlo, s originálnym rituálom lepenia týchto taštičiek) a Odžachuri.

Pri Odžachuri sa na chvíľu pozastavíme. Je to vynikajúca horúca miska plná mäsa a zeleniny, lenže niekomu sa môže zdať, že zemiaky sú nedopečené. Malé vysvetlenie. Gruzínci nepoznajú zemiaky ako oblohu. Pre nich to je ďalšia zelenina, ako cibuľa, paradajka, paprika, cvikla či baklažán a aj tak je to pripravené. Takto upravené zemiaky sme dostávali aj na našich cestách Arménskom.

Niečo sladké na záver

Gruzínska kuchyňa veľmi neoplýva sladkými jedlami a nebodaj zákuskami. Skôr sú to nejaké zdravé alternatívy založené najmä na orechoch, mede a hroznovom cukre. Občas vieš naraziť na blini, čo je ruská verzia palaciniek. Tentoraz majú v ponuke zákusok zvaný “Napoleon”. Jedná sa o prekladané lístkové cesto s plnkou zo zmesi ruskej smotany, kondenzovaného mlieka a vanilky. Plnky sa môžu mierne líšiť, ale podľa dostupných zdrojov sa koláč podáva aj v slanej verzii. Nám podávaný koláč je veľmi lahodný a nie je ani veľmi sýty. Dva tri kúsky by sme ešte dokázali zjesť.

Perfektná gruzínska reštaurácia aj v Bratislave

Z Pirosmani’s Samovar odchádzame úplne spokojní. Zahasili náš chtíč po chačapuri a naozaj sme si ho vychutnali. Už nebudeme musieť v budúcnosti čakať a hľadať letenky na Kaukaz. Ak nás to do budúcna znova chytí, vieme kam máme ísť. Ak chceš vyskúšať niečo nové, určite ich navštív. Možno sa tam aj stretneme ;).