Skromný dizajn a stavba Casa de la Independencia (Dom nezávislosti) nezodpovedajú historickému významu, ktorý tento dom v Paraguaji má.
Antonio Martínez Sáenz kúpil dom v roku 1772 a na zosilnenie hlinených stien a slamenej strechy použil bambusové a palmové drevo, čo je bežná stavebná technika, ktorá sa stále používa v mnohých vidieckych častiach regiónu. V tom čase nemal dom iný účel ako poskytnúť Sáenzovi a jeho manželke Petrone Caballero de Bazán miesto na výchovu ich detí.
Práve ich deti, Pedro Pablo a Sebastián Antonio, zaradili tento dom do centra politického diania, ktoré malo revolučne zmeniť dejiny Paraguaja. Po zdedení domu začali obaja bratia organizovať tajné stretnutia s rôznymi osobnosťami, ktoré prispeli k politickým prevratom v krajine.
Na tajných stretnutiach v Casa de la Independencia sa zúčastňovalo mnoho významných bojovníkov a sprisahancov vrátane kapitána Pedra Juana Caballera, kapitána Juana Bautistu Rivarolu, poručíka Mariana Recalteho a Fulgencia Yegrosa, známych paraguajských vlastencov. Ich úsilie viedlo k vyhláseniu Paraguajskej republiky v roku 1813 a k vyhláseniu nezávislosti v roku 1842.
V súčasnosti sa v budove nachádza múzeum Casa de la Independencia. Vystavený nábytok, umelecké diela, zbrane a každodenné nástroje pochádzajú z 19. storočia. V kancelárii, jednej z miestností múzea, sú uložené originály dokumentov súvisiacich s revolúciou a podpísaných vlastencami. Samotná budova je jedným z mála zachovaných príkladov koloniálnej architektúry v meste Asunción.
