Svätá trojica z Paraná

V 17. a 18. storočí založili jezuitskí misionári desiatky osád v Južnej Amerike, najmä v Paraguaji, severnej Argentíne a južnej Brazílii, v snahe kolonizovať túto oblasť a evanjelizovať miestnych obyvateľov.

Expanzia európskych impérií zvýšila záujem misijných spolkov, ktoré videli príležitosť v novo kolonizovaných územiach a ich pôvodných obyvateľoch. Každá z týchto osád mala účinne fungovať ako „štát v štáte“, zostať autonómna a izolovaná od španielskej a portugalskej vlády. Výsledkom boli autonómne spoločnosti, v ktorých spolu žili pôvodní obyvatelia a európski osadníci. Hoci miestni obyvatelia neboli nútení žiť v misionárskych osadách, očakávalo sa od nich, že prijmú kresťanstvo.

V Paraguaji sa nachádzajú jedny z najzachovalejších a ľahko dostupných príkladov jezuitských pôsobísk, ako napríklad La Santísima Trinidad de Paraná, ktoré sa nachádza na juhu krajiny, v mestečku Trinidad. Tento komplex bol jedným z posledných, ktorý bol založený v roku 1706. Jeho súčasťou bolo veľké centrálne námestie, kostol, škola, múzeum, niekoľko dielní a domov.

V roku 1768 boli jezuiti zo španielskych kolónií vyhnaní a všetky misionárske stavby boli opustené. Mnohé z nich vyrabovali ľudia, ktorí hľadali zlato alebo iný majetok, ktorý tu misionári zanechali. Svätá trojica z Paraná však bola ušetrená pred zničením, spolu s neďalekým komplexom Jesús de Tavarangue.