Kolónie sú rozdelené, dve svetové vojny sú vyhrané. Aby sa krajina stala veľmocou, musí mať bombu. Štvrtá víťazná veľmoc doťahuje ostatných a chce si jadrovými zbraňami vydobyť svetové uznanie, zastrašiť nepriateľov a dokázať svoju dôležitosť. Na Sahare sú odpalované prvé francúzske atómové bomby. Keď sa Alžírsko a jeho púšť osamostatní, musí byť pre Force de frappe nájdená nová pustina. Najprv sa pomýšľa na Clippertonov ostrov alebo vetrom bičované Kergueleny, až je nakoniec pre strašlivý plán zvolené malebné súostrovie Tuamotu ďaleko od očí sveta: Moruroa a Fangataufa, dva neobývané atoly s nedotknutou bujnou vegetáciou.
Keď Francúzi pristanú u Fangataufa, odstrelí na severe prieplav do uzavretého prstenca zeme, aby do lagúny mohli vplávať lode. Obyvateľom susedných ostrovov rozdajú ochranné slnečné okuliare.
24. augusta 1968 je všetko pripravené na veľký test, odpálenie prvej francúzskej vodíkovej bomby, najväčšia, aká kedy bola, s trhacou silou 2,6 megatony – sto – až tisícnásobne silnejšie než atomové bomby. Balón naplnený héliom stúpa s troma tonami ťažkou bombou do výšky 520 metrov. Ktosi vysloví krycí názov tejto operácie: Canopus. Tak sa volá druhá najjasnejšia hviezda, ktorá je na nočnej oblohe tak južne, že nie je z Francúzska vidieť – rovnako ako explózia tejto bomby v 19 hodín 30 minút parížskeho času. Na nebi vyrastie gigantický mrak s vysústruženým chvostom zo stlačenej vodnej pary. Tlaková vlna sa rozpína, vrhne svoj prstencovitý tieň na lagúnu, na atol, na more. Povodňová vlna tlačí oceán oproti horizontu.
Potom už tu nič nie je. Žiadne domčeky, žiadne zariadenia, žiadne stromy, vôbec nič. Celý ostrov je kvôli rádioaktívnemu zamoreniu evakuovaný. Šesť rokov nesmie na Fangataufa nikto vstúpiť.
