Na tomto mieste balkánska história zmenila svoj smer dvakrát, v rozpätí približne šiestich storočí.
Od 14. do začiatku 20. storočia Osmanská ríša kontrolovala rozsiahle územia na Blízkom východe, v juhovýchodnej Európe a v severnej Afrike. V roku 1389 sultán Murad Hüdavendigâr s úmyslom rozšíriť ríšu za hranice juhovýchodnej Európy doviedol osmanské vojská ďalej, než kedy boli, na územie Srbska. Na poli asi päť kilometrov od Prištiny (Kosovo) sa osmanská armáda stretla so srbským vojskom, ktoré viedol knieža Lazar Hrebeljanović. Hoci hodnoverných dokumentov je málo, obe armády utrpeli obrovské straty. Pre Osmanskú ríšu to bol dočasný neúspech, pretože mohla zmobilizovať oveľa viac vojsk, ale pre Srbsko bola bitka zničujúca. Srbská spoločnosť sa rozdelila na dve frakcie: jednu proosmanskú a druhú proti Osmanskej ríši. Toto rozdelenie oslabilo celú krajinu.
V priebehu storočí získala bitka pri Kosove v srbskom prostredí mýtickú auru a v roku 1953 sa Socialistická federatívna republika Juhoslávia rozhodla postaviť na pamiatku tejto bitky pamätník. Tvorí ho stredoveká veža obklopená šiestimi tubusovými konštrukciami, ktoré sú zrezané pod uhlom. Na veži je nápis na počesť kniežaťa Lazara Hrebeljanovića. Tento pamätník bol pomenovaný Gazimestan, pravdepodobne spojením arabského slova pre bojovníka, ghazi, a perzského slova pre miesto, stan, ale existujú aj alternatívne etymológie.
V roku 1989, 600 rokov po bitke pri Kosove, sa juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič zúčastnil na výročných oslavách a predniesol prejav, v ktorom uznal možnosť etnicky motivovaného ozbrojeného konfliktu v rámci Juhoslávie. Neskôr sa Miloševič a jeho stúpenci veľmi snažili oddeliť gazimestanský prejav od konfliktu, ktorý nakoniec viedol k rozpadu Juhoslávie, ale ak jeho slová konflikt nespôsobili, určite ho predznamenali.
