V šiestom storočí malá, ale bohatá židovská dedina na Golanských výšinách postavila veľkú synagógu. Synagóga stála tri storočia, kým ničivé zemetrasenie v roku 749 nezničilo celú dedinu. Dedina a jej impozantná synagóga odvtedy ležali v troskách.
Teda až do roku 2003, keď inžinier Yehoshua Dray a archeológ Chaim Ben-David začali projekt s ambicióznym cieľom zrekonštruovať starobylú synagógu v Ein Keshatot (známu aj ako Umm el-Qanatir). Boli zhotovené digitálne skeny jednotlivých kamenných blokov a potom bol použitý počítačový program na virtuálnu rekonštrukciu synagógy. V roku 2010 sa konečne začala fyzická rekonštrukcia. Pomocou počítačom vytvoreného renderu sa použil veľký žeriav na umiestnenie každého kameňa na správne miesto. V roku 2016 bol projekt konečne dokončený a v roku 2018 bolo miesto otvorené pre verejnosť.
Na stenách a stĺpoch synagógy je stále možné vidieť prepracované rezby menory a štyroch druhov. Niektoré z týchto rezieb zdobia kamennú archu, ktorá ako zázrakom prežila zemetrasenie v roku 749.
Na druhom konci dediny sa nachádzajú dva veľké oblúky s výhľadom na prameň a bazén s vodou. Toto bola priemyselná časť mesta, kde sa vyrábalo plátno. Hoci sa tu dnes plátno nevyrába, prameň stále tečie a oblúky stále stoja nad bazénom s vodou, ktorá sa pred tisíckami rokov používala na pranie ľanu. Tieto oblúky sú tiež dôvodom, prečo dedina dostala svoje meno – Ein Keshatot v preklade znamená „Prameň oblúkov“.
Miesto sa nachádza na okraji útesu s výhľadom na hlbokú roklinu Nahal Samach a poskytuje nádherný výhľad na údolie tiahnuce sa ku Galilejskému jazeru.
