Jaskyňa Gadime

Táto jaskyňa bola objavená náhodou v roku 1966, keď farmár v dedine Gadime e Ulët robil výkopové práce pri stavbe domu. Až o desať rokov neskôr, v roku 1976, bola táto pozoruhodná vápencová jaskyňa sprístupnená návštevníkom.

Celková dĺžka všetkých známych chodieb a kanálov v jaskyni Gadime dosahuje viac ako 4 000 stôp, ale hlbšia časť jaskyne je stále nepreskúmaná. Odhaduje sa, že môže pokračovať ďalších 10 000 stôp. V porovnaní s jaskynnými systémami, ako je Mamutia jaskyňa (najdlhšia jaskyňa na svete s viac ako 400 míľami tunelov) alebo Grotte di Frasassi (najdlhšia jaskyňa v Európe s viac ako 20 míľami tunelov), je jaskyňa Gadime pomerne malá. Je však najdlhším jaskynným systémom v Kosove a ponúka niekoľko mimoriadnych geologických prvkov.

Jednou z pozoruhodných čŕt jaskyne je, že väčšina stalaktitov a stalagmitov je z mramoru a rastie v priemere o jeden milimeter každých 30 000 rokov. Odhady radia vznik jaskyne do geologického obdobia treťohôr (pred 66 až 2,6 milióna rokov). Na strope a stenách jaskyne možno vidieť hlboké pukliny v hornine, ktoré sú dôsledkom tektonických pohybov a erózie.

Vo vnútri jaskyne Gadime nájdete niekoľko veľkých stalaktitov a stalagmitov, ale práve tie menšie tvoria zaujímavé farebné vzory na strope, podlahe a stenách jaskyne. Niektoré z nich boli odlomené, najmä pozdĺž hlavných chodieb, ale veľký počet je stále neporušený a kvôli ochrane sú ohradené. Hlavné vybetónové chodby sú celkom praktické vzhľadom na to, že jaskyňa je veľmi vlhká a bahno v jaskyni je lepkavé a klzké. Je tu niekoľko prirodzených vápencových nádrží, v ktorých sa zhromažďuje voda, a vo vnútri jaskyne sa nachádza podzemné jazero, ale chodby až tak ďaleko nesiahajú. Teplota vo vnútri jaskyne je počas celého roka pomerne stabilná a kolíše medzi 9,6 a 16 stupňami Celzia.