Kostol svätého Olafa

Tento kostol, pôvodne postavený v 12. storočí, prešiel rozsiahlymi úpravami vrátane niekoľkých zmien výšky veže. V roku 1590 dosiahla veža svoju maximálnu výšku takmer 159 metrov a v niektorých kruhoch sa uvádza, že v tom čase bola najvyššou stavbou na svete. Kostol bol najmenej trikrát úplne zničený požiarom a veža bola ešte častejšie rekonštruovaná. Súčasná výška je 124 metrov

Pôvodne to bol rímskokatolícky kostol zasvätený svätému Olafovi (známemu aj ako nórsky kráľ Olaf Druhý). Počas protestantskej reformácie sa stal luteránskym kostolom a začal byť jedným z dvoch kostolov, ktoré si obľúbila pobaltská nemecká elita mesta (druhým bol kostol sv. Mikuláša). 

Do roku 1950 sa luteránske spoločenstvo stalo príliš malým na to, aby bol kostol životaschopný, keďže mnoho pobaltských Nemcov bolo pred druhou svetovou vojnou vyhnaných z Estónska na základe paktu medzi Hitlerom a Stalinom. Kostol potom prevzal baptistický zbor. Kontrola ZSSR nad stavbou sa neuvoľnila ešte mnoho rokov – od roku 1944 do roku 1991 využívala KGB kostolnú vežu ako rádiovú vežu a pozorovateľňu.

Dnes je táto vyhliadková plošina prístupná verejnosti a poskytuje fantastický výhľad na mesto a blízky prístav. Samotná stavba kostola, hoci v pomerne jednoduchej baptistickej tradícii, je však veľmi atraktívna, najmä pôvodné architektonické formy a veľkolepá kazateľnica. Niekoľko pamätných tabúľ v nemčine pripomína časy, keď veriacimi tohto kostola boli najmä pobaltskí Nemci.