Kráľovský hotel Hachijo

Sopečný ostrov Hachijojima, ktorý sa nachádza vo Filipínskom mori len 287 km južne od Tokia, je subtropickou idylou ležiacou v súostroví Izu. Drsnej, ale sviežo zelenej krajine bohatej na hortenzie a aloe dominuje hora Hachijo-Fuji, na ktorej svahoch sa pasie dobytok. Okolitý oceán je modrý a priezračný, žije v ňom veľa delfínov a občas aj nejaká veľryba. Návštevníci sa tu môžu kúpať v horúcich prameňoch onsen pod holým nebom. Pokojné životné tempo a absencia mestských rušivých vplyvov robia z ostrova ideálne miesto na tropickú dovolenku “bez námahy a nákladov spojených s cestovaním na Okinavu alebo Havaj”, ako sa dôvtipne uvádza v marketingových materiáloch ostrova.

Pred šesťdesiatimi rokmi by sa len málo Japoncov mohlo dostať na Havaj, aj keby chceli. Japonsko prežívalo počas svojej histórie obdobia takmer úplnej izolácie od okolitého sveta. V roku 1633 zaviedol šogunát Tokugawa politiku izolácie, ktorá trvala až 220 rokov. Väčšina Japoncov mala pod hrozbou popravy zákaz opustiť krajinu a cudzinci mali zase zákaz do nej vstúpiť. Jedinou výnimkou boli tí, ktorým úrady výslovne udelili povolenie Aj po viac ako sto rokoch od zrušenia týchto obmedzení bolo však naďalej ťažké získať cestovný pas. Po porážke a okupácii Spojencami v druhej svetovej vojne považovala japonská vláda za nevyhnutné, aby peniaze zostali v krajine a podporili povojnové hospodárstvo. Preto aj naďalej odrádzala od cestovania do zahraničia alebo turizmu. Úrady prakticky diktovali občanom, aby trávili dovolenku doma, a to až do roku 1964, keď sa po usporiadaní olympijských hier v Toku začala nová éra internacionalizmu. Súostrovie Izu, ktoré malo navyše tú výhodu, že mohlo využívať odstavené námorné letisko, sa propagovalo – vzhľadom na geologickú podobnosť celkom pochopiteľne – ako japonská odpoveď na Havaj. V roku 1959 sa Havaj stal 50. štátom Spojených štátov amerických, čo vyvolalo mániu po všetkom polynézskom. V nasledujúcich desaťročiach zdobil ananás azda každú šunku v amerických domácnostiach a ostrovy sa stali jednou z najvyhľadávanejších destinácií na svete.

Tým, ktorí sa rozhodli vzdať skutočného Havaja a vencov z kvetov v prospech takpovediac povinnej domácej alternatívy, mohli ostrovy Izu od šesťdesiatych rokov 20. storočia ponúknuť ubytovanie v jednom z najväčších a najlepších hotelov v Japonsku. Kráľovský hotel Hachijo na ostrove Hachijojima postavili v roku 1963 podľa vzoru francúzskeho barokového zámku – jeho mramorom obložené chodby a dokonca aj biliardovú miestnosť osvetľovali lustre, pričom motívom celého hotela bolo bohatstvo. Elegantné záhrady hotela sa vyznačovali rovnakým prepychom, zdobili ich grécke sochy a vodné prvky, za ktoré by sa nemusil hanbiť ani palác vo Versailles (alebo Sans-Souci). Hoteloví hostia z rozrastajúcej sa japonskej strednej triedy si užívali jeho veľkoleposť, ktorá bolo možno odrazom zázračného hospodárskeho rastu celej krajiny.

Ako však krajina bohatla a cestovanie do zahraničia bolo čoraz jednoduchšie a dostupnejšie, ľudia túžiaci po slnku a surfovaní postupne vymieňali Hachijojima za ozajstné Honolulu. Počas dvoch desaťročí finančnej stagnácie, ktorá prišla začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď praskla bublina japonského akciového trhu a trhu s nehnuteľnosťami, sa kráľovský hotel Hachijo ešte urputne držal a menil majiteľov a názvy. V roku 2006 sa však podal nevyhnutnému a ukončil svoju činnosť. V nasledujúcich rokoch sa jeho kedysi starostlivo zastrihávaná zeleň v prednej záhrade rozrástla ako džungľa. Listy zakrývajú hlavnú príjazdovú tabuľu, mach si nárokuje na schody vstupného portika a liany sa plazia hlboko od budovy a tu a tam sa predierajú cez podlahy, okná a dvere. Niektoré miestnosti sú až strašidelne zachovalé – v práčovni sú úhľadne naukladané hromady uterákov, kancelária so zastaraným počítačom čaká na návrat svojho operátora z dopoludňajšej porady tímu, detský kútik je posiaty hračkami, ktoré akoby niekto opustil uprostred hry -, no rozbité okná, olupujúca sa maľovka, plesnivé steny a zrútené stropy rozprávajú svoj vlastný príbeh o tom, čo všetko vie samopašná tropická vegetácia a slaný morský vzduch narobiť s neobývaným hotelom. Dokonca aj za relatívne krátky čas.