Pohrebné jaskyne Mandarado

Kamakura, stredoveké hlavné mesto Japonska, sa rozprestiera v „prírodnej citadele“ s výhľadom na more a zo všetkých ostatných strán je obklopené zalesnenými kopcami. Keďže všade sú pieskovcové útesy, vznikol tu jedinečný štýl hrobiek nazývaný yagura, umelé jaskyne, kde sa popri budhistických podobizniach a pohrebných pagodách pochováva popol zosnulých.

Dnes je známych približne 3 000 takýchto veľkých aj malých pohrebných jaskýň a po celom meste sa nachádza množstvo „zoskupení yagura“. Lokalita Mandarado v Zushi, ktorá bola historicky súčasťou Kamakura, je pôsobivo zachovalým zoskupením približne 150 pohrebných jaskýň, ktoré sú počas roka prístupné verejnosti len vo vybrané dni.

Lokalita, ktorá sa nachádza uprostred priesmyku Nagó, čo je historický horský priesmyk považovaný za jeden zo siedmich vstupov do Kamakura, je prakticky ukrytá medzi husto obrastenými skalami a zvyčajne je oplotená, pretože archeologické prieskumy a vykopávky ešte stále nie sú ukončené. Hrobky pochádzajú z obdobia od konca 13. do konca 15. storočia a predpokladá sa, že patria vyššej vrstve tohto obdobia, ako boli samuraji a budhistickí duchovní.

Vzhľadom na povahu, polohu a celkovú tajomnú atmosféru sa často hovorí, že na tomto mieste straší, pravdepodobne duchovia padlých bojovníkov. Jeho názov je tiež zahalený rúškom tajomstva, keďže Mandarado alebo „pavilón mandaly“ bol takmer určite budhistickým chrámom a prvýkrát bol zaznamenaný v roku 1594 ako poľnohospodársky majetok, dosť možno v tom čase stratený a dnes inak neznámy.