Krym

Margarita Pobudilovová vychádza z paneláku a stavia sa do dlhej fronty ľudí, ktorí rovnako ako ona úzkostlivo čakajú na správy o svojich úsporách. Počas dňa sa bývala robotníčka v továrni v dôchodku dozvedá, že bude čakať ďalej. Ani dnes sa ku svojim peniazom nedostane.

Svoje celoživotné úspory uložila vo februári na termínovaný vklad s mesačnou výpovednou lehotou. Než si ich stihla vybrať, vyhlásil poloostrov Krym nezávislosť na Ukrajine a okamžite ho anektovalo Rusko. Ukrajinská mena bola zakázaná a banka, do ktorej pani Pobudilovová svoje úspory vložila, na základe úradného nariadenia zavrela. Od tej doby sú vklady nedobytné.

História sa v tomto prípade opakuje. Koncom osemnásteho storočia, po rusko-tureckej vojne, si obyvatelia Krymu užívali chvíľkovú nezávislosť, načo poloostrov anektovala Katarína Veľká. Nutne potrebovala strategicky položený prístav v teplom južnom mori a pri jeho získaní šla doslova cez mŕtvoly, čo pocítili najmä obyvatelia, ktorí Krym obývali cez 500 rokov, totiž krymskí Tatári.

Tým utrpenie národa pochádzajúceho pôvodne zo strednej Ázie rozhodne neskončilo. V rokoch 1917 a 1918 ich ťažko decimovala Červená Armáda, načo v roku 1944 Stalin obvinil rovno celý tatarský národ zo zrady a nechal Tatárov vo vagónoch pre dobytok masovo deportovať do ich stredoázijskej pravlasti. Miesto nich na poloostrov na Stalinov príkaz prišli etnickí Rusi.

V dobe, kedy sa zbytky preživších Tatárov mohli po 45 rokoch núteného exilu na Krym vrátiť, bol už poloostrov čo do obyvateľstva výhradne ruský, ale patril pre zmenu Ukrajine, ktorá ho dostala po Stalinovej smrti darom. po rozpade Sovietskeho zväzu tunajší ruskí vodcovia ohlásili odtrhnutie od Ukrajiny, po piatich dňoch si to však rozmysleli. V roku 2014 sa odtrhnutie opakovalo a Ukrajina bola opäť proti. Tentokrát všetko skončilo inak – samostatnosť Krymu vydržala len deň, potom ho pohltila Matka Rus.

To všetko môže byť nebohej pani Pobudilovovej celkom jedno. Ona by sa len potrebovala dostať ku svojim úsporám…