Aj keď z vesmíru pôsobí ako impaktný kráter alebo pozostatok dávneho vulkánu, Kondorský masív v Rusku nie je ani jedno, ani druhé. V geologickej terminológii ide o tzv. intrúziu. Tá vzniká, keď sa roztavená magma hlbinných hornín kryštalizuje pod povrchom Zeme – v tomto prípade vytvorila pred viac ako miliardou rokov dokonale kruhový skalnatý útvar. (Keďže sa formujú v podzemí, intrúzie sa nazývajú aj plutóny – podľa Pluta, rímskeho boha podsvetia.) Kondorský masív, konkrétne alkalicko-ultrabázická intrúzia, je tvrdší ako okolitá zemská kôra, a tak sa postupne „prebil“ z hĺbky približne 8 000 kilometrov až na povrch. Z jeho stredu vyteká potok, napájaný vodou z topiaceho sa snehu na okrajoch masívu, ktoré sa týčia do výšky vyše 600 metrov.

Masív Kondor, odhaľovaný počas miliónov rokov eróziou, leží vo východnom Rusku, juhozápadne od Ochotského a juhovýchodne od Jakutska, prevažne v povodí dolného toku rieky Amur v Chabarovskom kraji.

Intrúzia je obrovská – má približne 8 kilometrov v priemere – a rozkladá sa v hornatom území neďaleko pobrežia Ochotského mora, ktoré je súčasťou Tichého oceánu. Kondorský masív je významným zdrojom platiny a nachádza sa tu aj rozsiahla ruská baňa. Len za posledný rok sa odtiaľ vyťažilo vyše 4 ton platiny, čo je ohromujúce množstvo tohto vzácneho kovu. V masíve sa nachádza aj zlato a občas sa objavia unikátne kryštály platiny obrastené zlatom – akési prírodné geologické „šperky“. (Takéto vzorky je dokonca možné kúpiť u zberateľov minerálov.)

Kondorský masív má dokonca aj vlastný minerál, nazývaný konderit – zmes medi, platiny, ródia, olova a síry. Je dôkazom jedinečných geologických procesov, ktoré tento pozoruhodný útvar vytvorili.

