Mount Michael

Na malom, vetrom ošľahanom ostrove Saunders, hlboko v južnom Atlantiku, sa týči nenápadný kužeľ so snehovou čiapkou. Volá sa Mount Michael – vulkán, o ktorom sa dlho vedelo len to, že dymí. Až satelitné zábery z posledných rokov potvrdili, že vo vnútri jeho krátera pulzuje pravé lávové jazero – jedno z len ôsmich na celej planéte.

Mount Michael je súčasťou Južných Sandwichových ostrovov, neobývaného reťazca sopiek, ktoré patria pod Britské zámorské územie Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy. Izolácia je tu absolútna – najbližšia civilizácia je stovky kilometrov ďaleko, a prístup sem majú len výskumné lode alebo odvážne expedície s vlastným zázemím. Aj preto sa o existencii lávového jazera dlho iba špekulovalo. Až satelit Sentinel-2 v roku 2019 ukázal nezameniteľný tepelný podpis – dôkaz, že priamo v kráteri sa udržiava roztavená láva s teplotou presahujúcou tisíc stupňov Celzia.

Takéto perzistentné lávové jazerá sú extrémne zriedkavé. Vznikajú len tam, kde sa magmatické systémy správajú „stabilne nestabilne“ – teda láva neustále stúpa a klesá, no úplne nevybuchne. Na svete ich poznáme len osem, napríklad v etiópskom Erta Ale, konžskom Nyiragongu či havajskom Kīlauea. Mount Michael je z nich najizolovanejší a najmenej preskúmaný.

Z vedeckého pohľadu ide o fascinujúce miesto. Kombinuje arktické podmienky s aktívnym vulkanizmom – v jednom momente sa tu mieša ľad, para a oheň. Odborníci z British Antarctic Survey opisujú, že napriek nehostinnému počasiu je Mount Michael stabilný, s opakujúcimi sa erupciami a trvalým teplotným jadrom. Pre vedcov je to živé laboratórium, ktoré pomáha pochopiť, ako fungujú najhlbšie procesy v zemskej kôre.

Na Mount Michael sa bežný cestovateľ nedostane – a možno práve preto pôsobí tak magicky. Je to miesto, ktoré človek len sleduje z diaľky, cez snímky z obežnej dráhy, no aj tak v ňom cíti dych planéty. Tichý ostrov na konci sveta, v ktorom neustále vrie srdce Zeme.