Začnime dobrou správou: ak ste alergickí na voľne žijúce zvieratá, môžete sa tu bez obáv prechádzať. V Nauru sa už viac ako sto rokov ťaží tak intenzívne, že dnes tu po flóre a faune nie je ani stopy. Jedinou nenápadnou výnimkou je drobný endemický trsteniarik naurský, ale inak tu možno vidieť len mačky, psy, ošípané, sliepky a potkany, ktoré sem boli viac-menej zámerne dovezené zo susedných oblastí. Nauru sa však môže pochváliť tým, že je najmenšou republikou na svete (na dvadsaťjeden kilometroch štvorcových tu žije vyše deväťtisíc obyvateľov) a svojho času malo po Saudskej Arábii druhé najvyššie HDP na obyvateľa. Minulý čas je tu však bohužiaľ na mieste, pretože Naurčania sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia tešili rozprávkovému bohatstvu, aby potom padli na dno. Dnes sa prepadli na viac ako dvojsté miesto, čelia 90-percentnej nezamestnanosti a zdravotným problémom, ktoré si vyslúžili v časoch prosperity: 90 % dospelých obyvateľov má nadváhu, 40 % trpí cukrovkou a priemerná dĺžka života klesla na päťdesiatosem rokov.
Za to všetko môžu fosfáty, kvôli ktorým ľudia stratili hlavu. Ťažba tejto suroviny sa tu začala na začiatku 20. storočia za nemeckých kolonizátorov a pokračovala po roku 1914, keď územie prevzalo britské impérium, a tiež po získaní nezávislosti ostrova v roku 1968.
Bohatstvo je však niekedy zlým radcom. Istý čas tu ľudia žili vo veľkom štýle, ale v 90. rokoch ich čakalo nepríjemné prekvapenie. Hoci politici predpovedali, že fosfátová manna sa jedného dňa vyčerpá, a chceli na to krajinu pripraviť strategickými investíciami, tie sa nakoniec veľmi nevydarili. Časť peňazí išla na leteckú spoločnosť, ktorá absolútne nezodpovedala potrebám ostrova, ďalšie peniaze sa investovali do katastrofálnych projektov a na zvyšku sa priživili korupčníci. Bolo teda načase priznať si pravdu: štátna pokladnica je prázdna. Zostala len zdevastovaná krajina po ťažbe a štát, v ktorom ľudia prežívajú, ako sa dá. Na istý čas sa stal daňovým rajom s niekoľkými stovkami registrovaných „virtuálnych“ bánk a neskôr prenajal časť svojho malého územia Austrálii na zriadenie záchytného centra pre nelegálnych migrantov. Dnes čerpá peniaze z najrôznejších lobistických aktivít, takže v OSN a iných inštitúciách presadzuje veľmi pochybné stanoviská.
Aerolinka Nauru Airline lieta na Nauru pravidelne z Brisbane v Austrálii a Nadi na Fidži.
