Nauru: Guánový ostrov

Po niekoľkých desaťročiach potom, čo sa Nauru stalo v roku 1968 samostatným štátom, patrilo so svojimi 6 000 obyvateľmi medzi na hlavu najbohatšie krajiny sveta. Potom, čo boli ostrovy od 40. rokov 19. storočia ovládané postupne Nemeckom, Anglickom, Austráliou, Novým Zélandom a Japonskom, si mohli obyvatelia tohto ostrovčeka o veľkosti 20 km² užívať slobody.

Obrovské bohatstvo Nauru pochádzalo z jediného zdroja – vtáčieho trusu. V roku 1908 tu začala ťažba a export guána (vtáčieho či netopierieho trusu), ktoré bolo bohaté na fosfor. Vláda Nauru vedela, že zásoby guána nevydržia večne, a tak sa snažila príjmy z ťažby investovať do zaistenia finančnej budúcnosti krajiny. Väčšina investíc však bohužiaľ prerobila. Jednou z nich bol i 4 hodinový muzikál o Leonardovi da Vinci z roku 1993, ktorého predstavenia boli po 4 týždňoch od premiéry zrušené. Keď zásoby guána na začiatku 21. storočia skutočne došli, krajina sa ocitla bez peňazí, prírodného bohatstva a plánov na oživenie ekonomiky.

Náhla chudoba viedla k politickej nestabilite a v roku 2005 boli zastavené lety národných aeroliniek. Od roku 2001 poberá Nauru finančnú podporu od Austrálie výmenou za azyl poskytnutý tým, ktorí sa na kontinent snažia emigrovať. Lode týchto emigrantov sú posielané na Nauru, kde posádka mesiace čaká, než austrálska vláda vyhodnotí ich žiadosti.

Dnes prežíva 9 500 obyvateľov Nauru vďaka zásobám potravy a vody z Austrálie, kvôli ťažbe je väčšina ostrova nevhodná k poľnohospodárskej produkcii. Krajina má nedostatok energie a u ciest hrdzavejú opustené automobily, ktoré sú pripomienkou žiarivej minulosti a neistej budúcnosti ostrova.

Aerolinka Nauru Airline lieta na Nauru pravidelne z Brisbane v Austrálii a Nadi na Fidži.