Earhartovej svetlo

2. júla 1937 mala Amelia Earhartová priletieť na zastávku na doplnenie paliva na malý odľahlý ostrov v Tichom oceáne známy ako Howland Island. Hoci jej rádiové vysielanie bolo na Howlande počuť, jej lietadlo tam nikdy nedorazilo.

Neobývaný koralový ostrov s rozlohou 450 akrov sa nachádza v mimoriadne odľahlej časti Tichého oceánu, takmer na polceste medzi Havajom a Austráliou. Námorníci ho poznajú najmä ako navigačnú hrozbu, kedysi ho možno obývali Polynézania, ale pre nedostatok prírodných zdrojov ho dávno opustili. V roku 1856 ho získali Spojené štáty v rámci svojich rozsiahlych projektov na zber guána. Od tohto obdobia ho nakrátko obsadili americké spoločnosti zaoberajúce sa zberom guána a britskí a americkí kolonisti, ale nikdy nebol trvalo osídlený.

V polovici 30. rokov 20. storočia bola pôda vyklčovaná ako pristávacia dráha, ktorá sa mala využívať ako medzistanica na transpacifických leteckých trasách. Tieto nespevnené pristávacie dráhy boli špeciálne upravené v očakávaní plánovanej zastávky Earhartovej na doplnenie paliva na ostrove v roku 1937.

V roku 1937 bol postavený aj malý maják, ktorý bol však odsúdený na krátku životnosť.

Žiaľ, história mala s Earhartovou iné plány a na ostrov nikdy nedorazila. Predpokladá sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou havarovala vo vodách severne od ostrova Howland.

Krátku históriu ostrova ako osídlenej kolónie ukončilo ťažké bombardovanie japonskými lietadlami počas druhej svetovej vojny. Stanica je od roku 1942 nečinná – stavba sa v súčasnosti považuje za ” denný signál”. Ostrov je teraz národnou rezerváciou pre voľne žijúce zvieratá.