Ostrov bojová loď: Opustené banské osídlenie

Zločinci vo filmoch s Jamesom Bondom nemajú obyčajné domovy, ale brlohy, rovnako ako majú skôr poskokov než zamestnancov so zmluvami, penzijným sporením a zamestnaneckými odmenami. Tieto brlohy sa spravidla nachádzajú na exotických a odľahlých miestach – pre Goldfingera, Blofelda, Stromberga a Draxa mali zjavne väčšie čaro vrcholky zasnežených alpských štítov, vnútro vyhasnutej sopky, morské hlbiny či temné zákutia vesmíru než slušné predmestie s dobrou dostupnosťou. Zväčša je to otázka priestoru: kde človek najlepšie umiestni arzenál smrtiacich zbraní, tímy špičkových vedcov, háremy zvodných mladých žien, ktoré ovládajú bojové umenia, a čaty anonymných hundrošov? Okrem toho spriadanie diabolských plánov na ovládnutie sveta sa robí najlepšie niekde v ústraní, ďaleko od zvedavých očí a uší výzvedných služieb. Preto sa mnohí Bondovi nepriatelia utiahli na odľahlé ostrovy. Raoul Silva, bývalý agent MI6, z ktorého sa stal pomstychtivý kyberterorista, v dvadsiatej tretej bondovke Skyfall z roku 2012 rozhodne pokračoval v tejto tradícii, ktorú mali diváci vžitú vďaka predchádzajúcim ostrovným zloduchom ako Dr. No a Francisco Scaramanga.

Silva, záporný hrdina s umelou čeľusťou, prežil čínske mučenie, z ktorého si odniesol škaredé jazvy na tele aj na duši, a za svoje útočisko si vybral chátrajúce ostrovné mesto niekde pri pobreží Macaa. Toto odľahlé miesto, o ktorom sa nepravdivo povráva, že je kontaminované, pozostáva z rozpadávajúcich sa betónových blokov, hromád odpadkov a hrdzavejúcich strojov. Jeho vzhľad sa dokonale hodí k šialenej a zvrátenej povahe webového génia. Bezpochyby ide o jednu z najstrhujúcejších a najpochmúrnejších kulís pre diabolské činy Bondových zločincov. O to neuveriteľnejší môže byť fakt, že Silvov ostrov nejestvuje len na filmovom plátne, ale aj v skutočnosti – aj keď bez filmových rekvizít, ktoré mu dodávali atmosféru.

Oficiálne sa nazýva Hašima a nachádza sa vo Východočínskom mori, približne pätnásť kilometrov od japonského pobrežia neďaleko Nagasaki. Väčšinou je však známy ako Gunkan-džima (čiže ostrov bojová loď) podľa hrozivej siluety, ktorú jeho rozpadávajúce sa budovy vrhajú na horizont. Táto osamelá skala, ošľahaná tajfúnmi, ostala nepovšimnutá až do osemdesiatych rokov 19. storočia, keď na priľahlom morskom dne objavili ložisko uhlia. Vtedy tu japonský priemyselný gigant Mitsubishi zriadil banské operačné stredisko. Spočiatku sem baníkov dopravovali trajektami z pevniny, čoskoro im však spoločnosť začala stavať ubytovne priamo na ostrove. V roku 1916 tu vztýčili prvú betónovú výškovú budovu v Japonsku a dažďom a vetrom bičovaný ostrov sa stal jedným najhustejšie obývaných miest na zemi. V časoch jeho vrcholu tu na 64 700 štvorcových metroch (6,47 hektára) žilo 5 000 mužov, žien a detí. Baňu zvreli v roku 1974 a s ňou odišli aj ľudia. Hašimu opustili priam bleskovo. Nechali tu zariadené byty a kancelárie, kino, supermarket a telocvičňu, školu a zdravotnícke stredisko. O približne štyridsať rokov neskôr pôsobí ostrov Hašima ako divoké a strašidelné miesto. V uliciach sú popadané trosky a sutina, k oblohe sa týčia špinavé ošarpané modernistické domy s popraskanými fasádami a prázdnymi oknami.

Každé miesto má svojich duchov a dejiny Hašimy rozhodne neboli ružové. V roku 2015 sa však táto “bojová loď” dostala na zoznam svetového dedičstva UNESCO a naďalej odoláva živlom ako rozpadávajúci sa symbol prerodu Japonska na priemyselnú krajinu.