Zermatt, Švajčiarsko, je legendárny v celej svetovej lezeckej komunite. Je obklopený neuveriteľnými horskými vrcholmi, ktorých mená – Breithorn, Täschhorn, Monte Rosa a ikonický Matterhorn – odrážajú celú horolezeckú históriu. Pri tisícoch turistov, ktorí každoročne vystúpia na tieto vrcholy, sa ľahko zabúda, že boli časy, keď najbezpečnejšie cesty boli ešte mysteriózne – a že dodnes vás jeden nesprávny krok môže stáť život.
Cintorín v Zermatte má špeciálnu časť, vyvýšenú nad ostatnými hrobmi a zatienenú borovicami. Táto časť, nazývaná cintorín horolezcov, je plná takmer výlučne horolezcov, ktorí zahynuli na miestnych vrcholoch. Jedinou výnimkou z tohto pravidla je jeden kameň označujúci hrob dvoch mužov, Petra Taugwaldera a jeho syna Petra. Boli to dvaja z troch preživších katastrofálneho prvovýstupu na Matterhorn v roku 1865, pri ktorom tragicky zahynuli štyria zo siedmich horolezcov. Vedľa nich odpočíva jeden z ich kolegov z posádky, ktorý v ten deň zahynul, Michel-Auguste Croz. Na cintoríne je pochovaná aj ďalšia slávna priekopníčka horolezectva Eleonore Noll-Hasenclever. V roku 1925 prišla o život pri zostupe z Bishornu v lavíne.
Človek sa môže pýtať, čo presne viedlo týchto mužov a ženy k tomu, aby riskovali svoje životy na niektorých z najnebezpečnejších vrcholov na Zemi. Jeden z hrobov, na ktorom sa nachádza cepín jeho majiteľa Donalda Williamsa, poskytuje nápovedu vo svojom epitafe: „Rozhodol som sa liezť.“ Tento odkaz, pripomínajúci záhadné slová Georgea Malloryho, naznačuje, že dôvod lezenia je zrejmý. Naznačuje, že na týchto svahoch a skalách je niečo, za čím sa oplatí ísť a možno aj zomrieť. Možno bola hora jediným miestom, kde mohli nájsť samých seba.
