Ostrov svätého Pavla

V roku 60 sa svätý Pavol plavil cez Stredozemné more ako rímsky väzeň, keď loď, ktorá ho viezla, zastihla silná búrka. Keď búrka pominula, námorníci zbadali ostrov Malta a pokúsili sa tam pristáť, ale uviazli na piesočnej plytčine. Keďže loď bičoval silný príboj, všetci sa rozhodli opustiť loď. Pavol a ostatní ľudia na palube doplávali na pevninu a hovorí sa, že počas tejto katastrofy nikto nezahynul.

Miesto, kde svätý Pavol pristál, je dnes známe ako ostrov svätého Pavla, ktorý leží v ústí zálivu svätého Pavla na severovýchodnom pobreží Malty. Tento ostrov sa skladá z dvoch častí spojených skalnatým priesmykom. Celý ostrov má rozlohu len 0,101 štvorcových kilometrov.

Socha svätého Pavla stojí na najvyššom bode ostrova vo výške 21 metrov. Socha bola postavená v roku 1844 a slávnostne odhalená a požehnaná v roku 1845. Organizácia s názvom Din l-Art Helwa pravidelne vykonáva údržbu sochy od jej postavenia.

História ostrova siaha za hranice vylodenia svätého Pavla. Ostrov bol dlhšie obdobie súkromným majetkom, ale v istom období ho formálne prevzali do vlastníctva rytieri svätého Jána (ktorí vládli ostrovom maltského súostrovia v rokoch 1530 až 1798) a v roku 1600 na ňom postavili strážnu vežu. V 20. storočí žil v starej strážnej veži na ostrove farmár Vincenzo Borg, ktorý však počas druhej svetovej vojny ostrov opustil. Ruiny tejto strážnej veže sú na ostrove stále viditeľné.

Ostrov je aj dnes silne spojený so svätým Pavlom. Pristátie apoštola na Maltských ostrovoch a jeho obrátenie miestneho obyvateľstva na kresťanstvo sú dodnes oslavované a pripomínané udalosti na celom súostroví a niekoľko kostolov na ostrovoch vrátane Valletty a mesta St. Paul’s Bay pripomína stroskotanie lode, ku ktorému došlo pri malom ostrove, ktorý je dnes pomenovaný po samotnom svätcovi.