Úkryty z druhej svetovej vojny v Mellieħa

Keď sa začala druhá svetová vojna, ostrovy Malty v centre Stredozemného mora sa nestali bezprostredným terčom útokov mocností Osi, hoci boli britskou kolóniou a britská armáda na nich udržiavala významnú prítomnosť. Potom 10. júna 1940 Taliansko oficiálne vyhlásilo vojnu Spojencom a lietadlá Osi začali okamžite bombardovať Maltu. Útoky pokračovali tri roky, kým spojenecké sily neboli schopné začať inváziu na Sicíliu a taliansku pevninu.

Civilisti na Malte boli spočiatku na bombardovanie nepripravení, a keď zistili, že murivo ich domov bombardovanie nevydrží, ľudia hľadali útočisko v mnohých prírodných jaskyniach súostrovia (napríklad v Għar Dalam) alebo v už existujúcich tuneloch vytvorených človekom (napríklad v tuneloch vybudovaných rytiermi svätého Jána vo Vallette alebo v katakombách v Rabate). Časom však ľudia vykopali nové tunely, aby sa ochránili pred bombami.

Jeden z najdlhších protibombardovacích krytov z druhej svetovej vojny na Malte bol vykopaný v obci Mellieħa na severnom konci ostrova Malta. Skupina kopáčov začala tento tunel tvoriť v júli 1941 a nakoniec sa natiahol na dĺžku pol kilometra. V tuneli mohlo byť ubytovaných nielen 3 842 obyvateľov samotnej Mellieħy, ale aj 1 117 ľudí vysídlených z iných častí ostrova. Každej osobe boli pridelené celkovo dva metre štvorcové, ale jednotlivé rodiny mohli požiadať o vykopanie vlastných súkromných izieb mimo hlavných tunelov. Okrem toho sa v tuneloch nachádzala pôrodnica a klinika, ako aj časť, ktorá slúžila na uskladnenie umeleckých diel z múzea vo Vallette.

Začiatkom 21. storočia prešli tunely reštaurátorskými prácami a v roku 2004 boli otvorené ako múzeum. Vo vitrínach pri vchode sú vystavené ukážky plynových masiek a kopáčskych nástrojov z obdobia druhej svetovej vojny a niekoľko miestností v tuneloch bolo zariadených tak, aby ukazovali, ako vyzerali počas vojny. Niekoľko figurín rozmiestnených po celom kryte a filmový projektor na konci jednej chodby poskytujú tunelom ďalší život. Ostatné úseky sú však len dlhé chodby s holou skalou. Celkovo by mali návštevníci týchto krytov odchádzať s určitým pocitom bezútešných zážitkov ľudí, ktorí prežili roky ukrývania sa pred talianskymi a nemeckými bombardérmi v týchto tuneloch.