Rapa Nui

Známy ostrov, u nás známy skôr ako Veľkonočný, leží doslova na konci sveta, stratený v oceáne – k pobrežiu Južnej Ameriky je to 3 800 kilometrov, do Polynézie cez 2 500 km. Prví osadníci k jeho brehom dorazili v drevených kánoe zhruba pred 800 rokmi, pri plavbe sa riadili hviezdami a oceánskými prúdmi. Žiadny tropický raj tu nenašli – pôda tu nie je bohvieako úrodná a zdrojov pitnej vody tiež nie je mnoho.

Čo sa dialo ďalej, o tom dnes môžeme len špekulovať. Rozhodne ale ubehlo niekoľko sto rokov, než sa sem dostal prvý Európan – konkrétne holandský námorník. Stalo sa tak na Veľkonočnú nedeľu 1722 a nové holandské teritórium tak dostalo názov Veľkonočný ostrov.

To meno sa dnes stalo takmer synonymom pre nevysvetliteľné záhady. Keď u brehov ostrova pristál spomenutý Holanďan, bola väčšina obrích prastarých paliem už preč, vystriedali ich záhadné sochy – obrovské čadičové monolity, v ktorých údajne prebývajú duchovia mocných predkov. Ich pôvod je dodnes obostretý tajomstvom a archeológovia celého sveta sa hádajú, čo sa na Veľkonočnom ostrove vlastne dialo.

Čile sa vlády nad ostrovom ujala v roku 1888. Jeden námorný dôstojník vyjednal s kráľom Rapa Nui a kmeňovými náčelníkmi tzv. Dobrovoľnú zmluvu (španielsky Acuerdo de voluntades) v dvoch verziách – španielsky a v jazyku rapanui, kombinovaným s tahitštinou. V španielčine sa náčelníci vzdávajú vlády nad ostrovom a odovzdávajú ho Čile. V rapanui Čile ponúka, že bude „priateľom ostrova“.

Kráľ ani náčelníci nevedeli čítať, takže zmluvu podpísali krížikom. Počas následnej oslavy vykopol kráľ Tekena drn, trávu podal onomu čilskému námornému dôstojníkovi a sám si nechal hlinu. Pre neho a jeho ľud malo toto symbolické gesto väčší význam ako samotná zmluva. Lenže pre čilskú vládu tomu bolo naopak.