Iveria

V geografickom centre gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi, viditeľnom z každého miesta v meste, stojí hotel Iveria. V 60. rokoch 20. storočia bol tento veľký hotel postavený ako hlavný hotel hlavného mesta vtedajšej Gruzínskej sovietskej republiky. Tbilisi bolo obľúbenou miestnou turistickou destináciou elity ZSSR, najmä vďaka povesti preslávených termálnych kúpeľov v meste.

Keď sa Gruzínsko osamostatnilo a vzťahy s Ruskom sa naštrbili, cestovný ruch v Tbilisi sa náhle zastavil. Netrvalo však dlho a hotel Iveria našiel nový, pomerne prekvapivý účel ako utečenecký tábor.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Gruzínsko potácalo vo viacerých násilných konfliktoch, najmä v Abcházskej vojne – brutálne vedenom konflikte v rámci separatistického regiónu Abcházsko na severozápade krajiny. Vojna v Abcházsku viedla k vyhnaniu etnických Gruzíncov, ktorí hľadali útočisko v Tbilisi.

Približne 800 z 200 000 presídlencov v Gruzínsku našlo nový domov v Iverii, ktorá sa fakticky zmenila na vertikálny utečenecký tábor. Bol veľmi nezvyčajný v tom, že na rozdiel od väčšiny utečeneckých táborov sa tento nenachádzal v okrajovej oblasti, ale v samom centre hlavného mesta. Hotel sa tak stal neustálou pripomienkou a zároveň stelesnením pretrvávajúcich politických problémov krajiny.

Dokonca aj po najhorších fázach abcházskej vojny sa gruzínska vláda veľmi zdráhala presťahovať utečencov, pretože úradníci sa obávali, že presťahovanie by mohlo vytvoriť novú situáciu na mieste a viesť k trvalému usadeniu utečencov v regióne hlavného mesta. Situácia utečencov z hotela Iveria sa zmenila až po revolúcii ruží v roku 2003 a odstúpení prezidenta Ševardnadzeho. V roku 2004 boli presťahovaní na predmestie Tbilisi a hotel bol kompletne zrekonštruovaný.

V roku 2008 bol hotel znovu otvorený ako luxusný hotel pod novým názvom Radisson Blu Iveria. Farebná mozaiková fasáda vertikálneho utečeneckého tábora Iveria bola dlhé roky jedným z najfotografovanejších objektov mesta. Dnes však moderná sklenená fasáda hotela neprezrádza nič o jeho fascinujúcej minulosti.

Konflikt v Abcházsku stále nie je vyriešený a čiastočné uznanie nezávislosti Abcházska zo strany Ruska ešte viac znížilo pravdepodobnosť, že sa konflikt v dohľadnom čase vyrieši. Vojnoví utečenci, ktorí sa ocitli uprostred bojujúcich strán, stále žijú v provizórnych príbytkoch a túžia po návrate do svojej vlasti.