Kurilské ostrovy

Vďaka tvrdohlavému sporu o zvrchovanosť štyroch malých ostrovov v Pacifiku sa druhá svetová vojna medzi dvoma najväčšími zúčastnenými mocnosťami, Ruskom a Japonskom, ešte stále oficiálne neskončila.

9. augusta 1945, v deň zhodenia atómovej bomby na Nagasaki, vpadla ruská armáda na Japonské ostrovy známe ako Kurilské ostrovy. Súostrovie leží v identickej vzdialenosti od pobrežia Ruska aj Japonska a sú bohaté na ryby, minerály a ďalšie prírodné zdroje.

Štyri z týchto ostrovov – Kunashir, Iturup, Shikotan a ostrovy Habomai – známe v Japonsku ako severné teritóriá a v Rusku ako južné Kurili – ležia v strede sporu o vlastníctvo, ktorý trvá dodnes. Konflikt viedli z Moskvy a Tokia, aby sa vyhli k podpísaniu mierovej zmluvy, ktorá by formálne ukončila druhú svetovú vojnu.

Japonsko začalo osídľovať Kurilské ostrovy už v 18. storočí, pričom sa ich zmocnilo v roku 1875. Po vypuknutí druhej svetovej vojny, bolo toto súostrovie domovom asi 17 000 japonských obyvateľov. Keď Rusko obsadilo ostrovy, boli japonskí obyvatelia deportovaní a Rusi si tu začali budovať silnú vojenskú základňu, ktorá existuje dodnes.

Stále neexistuje žiadna dohoda ani znenie medzinárodného práva, ktorý by viedla k podpísaniu mierovej zmluvy medzi dvoma superveľmocami; stále medzi nimi panuje silná nevraživosť. A nejde len o spor nejakých malých ostrovov; prieskumy dokazujú veľké zásoby ropy a zemného plynu v mori okolo Kurilských ostrovov. Preto Rusi pristúpili k posilneniu armády v tejto oblasti. Vo vulkáne na Iturupe sa našli aj ložiská vzácneho a mimoriadne cenného minerálu rénium, ktoré sa používa na výroby vojenských prúdových a raketových motorov. Generálplukovník Sergej Surovikin, veliteľ východoruskej vojenskej oblasti, mal za úlohu dokončiť „moderné, úplne autonómne vojenské pevnosti“ na ostrovoch do roku 2016.

Rénium Rhenium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Re, protónové číslo 75 a ktorý sa vyznačuje mimoriadne nízkym výskytom na Zemi aj vo vesmíre. V zemskej kôre je priemerný obsah rénia okolo 1 – 5 ng (nanogramov)/kg. V morskej vode je jeho koncentrácia nemerateľne nízka aj najcitlivejšími technikami. Predpokladá sa, že vo vesmíre pripadá na jeden atóm rénia okolo 1 bilión atómov vodíka.

V prírode sa nevyskytujú minerály alebo rudy z čistého rénia. Získava sa obyčajne rafináciou prachov, vznikajúcich pri úprave molybdénových koncentrátov, získavaných z pôvodných sulfidických medených rúd. Veľké zásoby rénia sú na ostrove Iturup.

Vysoko čisté rénium sa pripravuje termickým rozkladom renistanu amónneho (NH4)ReO7.

Zdroj: Wikipedia

Zhruba 30 000 ruských obyvateľov Kurilských ostrovov dnes čaká v stave bojovej pohotovosti, rakety zem-vzduch, bojové lietadlá a balistické rakety sú nasmerované na Japonsko. Ešte vo februári 2013 japonské letectvo zaznamenalo narušenie výhradného priestoru v blízkosti japonských ostrovov ruskými stíhačkami.

V priebehu rokov sa objavili desiatky možných riešení konfliktu. Nádej na možný kompromis nastal v roku 1956, keď bývalý sovietsky vodca Nikita Chruščov ponúkol vrátenie dvoch najjužnejších ostrovov, Shikotan a Habomai, výmenou za podpísanie mierovej zmluvy. Dohoda však bola stiahnutá po tom, čo Tokio uzavrelo vojenské spojenectvo s Washingtonom. Rokovania dodnes vedú k patovej situácii. Zdá sa nepravdepodobné, že Rusko a Japonsko sa v blízkej budúcnosti dohodnú a oficiálne ukončia druhú svetovú vojnu.

Napriek pretrvávajúcemu stavu, Kurilské ostrovy patria pod správu Ruska. Je ich možné navštíviť, ale pred tým treba získať povolenie od ruských úradov, ktorého vybavenie trvá asi mesiac. Následne sa na Kurilské ostrovy dostaneš buď letecky alebo trajektom z oblasti Sachalin.

Ak sa už dostaneš na Kurilské ostrovy, určite nevynechaj návštevu neobývaného ostrova Onekotan. V strede malého ostrova sa nachádza vulkán, čo je asi najfotogenickejší miesto na svete (Inak každý z Kurilských ostrovov je sopka a väčšina je aktívnych).