Veža ticha Chilpik

Na brehu rieky Amu Darja v oblasti Chilpik (písanej aj Šilpik alebo Šilpiq) v Karakalpakstane, autonómnom území Uzbekistanu, sa nachádza starobylá zoroastriánska Veža ticha, ktorá je považovaná za najstarší príklad tradičných pohrebných rituálov, postavená niekedy medzi 1. storočím pred n. l. a 1. storočím n. l.

Veže ticha, nazývané aj dakhma, sú tradičným pohrebným rituálom praktizovaným v zoroastriánskej viere už tisíce rokov. Zoroastriáni verili, že po smrti hrozí, že telo bude kontaminované a znetvorené démonmi. Aby sa tomu zabránilo, mŕtvoly zosnulých sa nechávali na vrchole veže vystavené živlom a dravým vtákom, ktoré telo očistili, a potom sa kosti uložili do neďalekých kostníc. Verilo sa, že tento spôsob pochovávania je najmenej škodlivý.

Staroveká dakhma Chilpik, 15 metrov vysoká kruhová stavba umiestnená na vrchole mohyly z piesku vystupujúcej z púšte, sa stala populárnym symbolom Karakalpakstanu, a dokonca sa nachádza aj na jeho erbe. Táto dakhma je mimoriadne významná, pretože podľa miestnej legendy sa v jej okolí nachádza oblasť, kde Zarathuštra, zakladateľ zoroastrizmu, začal písať starobylé písmo tohto náboženstva, Avestu.

Chilpikova veža ticha sa plne používala až do arabskej invázie do Chvarezmu v 7. storočí a možno až do 10. storočia. Po tom, ako sa prestali vykonávať pohreby, sa stavba používala ako signálna veža.