Skip to content

Vesmírne observatórium

CK Knirsch 9. novembra 2021

Približná doba čítania: 20 minút

Ešte v piatok sme si posielali žiadosť na Ministerstvo hospodárstva Arménskej republiky aby sme mohli navštíviť Rádiooptické observatórium ROT-54. V pondelok ráno máme v emailovej schránke kladnú odpoveď aj s oficiálnym naskenovaným dokumentom, ktorý nás oprávňuje na vstup do priestorov na dnešný deň v ktorúkoľvek hodinu.

ROT-54
Máme povolenie na vstup do areálu

Najradšej by sme vyštartovali do areálu okamžite, ale v blízkej dedine Byurakan sa nachádza aj funkčné astrofyzikálne observatórium, kde máme rezervované nočné pozorovanie hviezd a planét hvezdárskym ďalekohľadom. Nechávame si túto “vesmírnu” prehliadku až na záver dňa.

Kláštorný komplex Geghard

Ako sme sa posledné dni vyhýbali tým “NAJ” pamiatkám a atrakciám, tak na záver dovolenky sme sa museli vrátiť do Jerevanu (miesto odletu/príletu). A tie najprefláknutejšie a najnavštevovanejšie sa nachádzajú v blízkosti hlavného mesta. A práve tie sme sa rozhodli preskúmať v predposledný deň.

Najvyhľadávanejším miestom je určite kláštorný komplex Geghard. Nachádza sa len 30 kilometrov smerom východne od Jerevanu na konci cesty M3. Kláštor bol založený v 4. storočí (tesne po prijatí kresťanstva) svätým Gregorom Illuminatorom. Zo začiatku to bola iba malá jaskynná kaplnka v ktorej vyviera prameň, ktorý bol posvätný už v predkresťanských časoch. Odtiaľ pochádza aj jeden z názvov, pod ktorým bola kaplnka známa, Ayrivank (jaskynný kláštor). Nakoniec ho zničili Arabi v 9. storočí.

Kostol bol nanovo postavený v roku 1215. Do dnešného dňa prečkal ešte množstvo búrlivých udalostí a prestavieb, ktorými nebudeme zaťažovať, na wikipedii je popísané o tomto kláštore dosť. Kláštor sa znal známym najmä vďaka relikviám, ktoré sa v ňom nachádzali. Najznámejšou z nich bola kopija, ktorá zranila Krista na kríži a ktorú sem údajne priniesol apoštol Tadeáš, z čoho pochádza jeho súčasný názov: Geghard-avank (“kláštor kopije”), prvý krát zapísaný v dokumente z roku 1250. Momentálne je kopia uložená v múzeu kláštora Ečmiadzin.

V samotnom komplexe Geghard vieš stráviť aj niekoľko hodín len preskúmavaním každého zákutia či prezeraním starobylých chačkarov. A to ešte niektoré miesta sú nedostupné kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii. Ani blízke okolie nie je na zahodenie. V rámci rokliny je množstvo vyšliapaných chodníkov bez označenia. Najviac nás znechutil strom ovešaný hygienickými rúškami za múrmi kláštora. Infekciou sa to tu musí len hemžiť.

Kláštorný komplex Geghard, Arménsko
Strom s použitými rúškami

Roklina Garni

V rovnakej rokline, ako stojí kláštorný komplex Geghard, nájdeš aj neskutočný zázrak prírody. V rovnomennej dedine musíš zísť z hlavnej cesty a klesať dole k rieke Azat.

Roklina Garni, Arménsko

Na našej planéte je množstvo čarovných zákutí, ktoré chceš jednoducho “zjesť očami”, zapamätať si ich, uložiť si ich do pamäte a potom si ich znovu vyhľadať vo svojom fotoarchíve, aby si ich mohol znova obdivovať. Všetky tieto pocity sa určite objavia aj v arménskej rokline Garni. Od prvého okamihu, keď sa objavíš v epicentre miestnej domény, si uchvátený zvláštnosťou, zdanlivo mystickou energiou, ktorú je ťažké vyjadriť slovami. Prípadne sa to dá fyzicky zhrnúť inak: “rýchlo ma štipni, táto realita je neskutočná, máš pocit, akoby si sa zázračne preniesol niekam na Mars, pretože voda, vietor a slnko nemôžu vytvoriť takú nádheru”.

Samotní miestny obyvatelia sem väčšinou prichádzajú pešo z dediny Garni, alebo prídu autom, aby si tu urobili piknik. Arméni svoju “Symfóniu kameňov”, ako sa inak volá toto miesto, milujú natoľko, že ju starostlivo chránia. Z tohto dôvodu sú sprievodcovia tejto skutočnosti dobre vedomí a snažia sa vyhýbať s turistami tomuto nádhernému skvostu a zavedú ich iba k chrámu.

Predpokladá sa, že obrovské čadičové stĺpy sú staré milióny rokov. Roklina Garni je podľa odhadov stará 50 miliónov rokov! Pôvodom jedinečného tvaru sú samozrejme sopečné erupcie, ale to, čo tieto miesto urobilo veľmi jedinečným, je osobitý proces chladnutia tuhnutia vriacej lávy, ktoré dali týmto miestam takmer dokonalé geometrické tvary a absurdne krásne visiace stĺpy. Sopečný čadič však nepatrí medzi najtvrdšie horniny, a preto erózia a zvetrávanie trvajúce milióny rokov dodali lokalite veľmi jedinečný vzhľad.

Chrám Garni

Keď sme pred vycestovaním do Arménska videli fotku tohto chrámu, najprv sme si mysleli, že sa jedná o omyl. Svojou architektúrou by sme chrám skôr zaradili do Grécka. Lenže jedná sa o jedinú stojacu grécko-rímsku kolonádovú budovu v Arménsku a bývalom Sovietskom zväze. Nakoniec sa tento unikát objavil na našom zozname MUST SEE.

Temple Garni, Armenia

Chrám Garni sa nachádza hneď na okraji útesu rovnomennej rokliny a jedná sa o najznámejšiu stavbu a symbol predkresťanského Arménska. Kráľ Tiridates I. ho nechal postaviť v prvom storočí nášho letopočtu ako chrám boha slnka Mihra. Po prijatí kresťanstva bol chrám premenený na kráľovské letné sídlo. Podľa niektorých učencov to nebol chrám, ale hrobka, a preto prežil ničenie pohanských stavieb. Chrám Garni sa zrútil pri zemetrasení v roku 1679 a obnovili ho až o 300 neskôr. Teraz je to hlavná turistická atrakcia, hlavná svätyňa hetanizmu (arménske novopohanstvo) a nakoniec prvá a posledná pamiatka kde v Arménsku vôbec nejaké vstupné platíme. Síce je to 1500 ֏ (cca 3,- €), ale vôbec neváhame to zaplatiť. Však všetky pamiatky sú v Arménsku zadarmo!

Aj od samotného chrámu Garni je nádherný výhľad do samotnej rokliny. Odtiaľto uvidíš že, celá roklina je posiata pravidelnými čadičovými útesmi. Mať viac času, určite to je aj na celodennú túru v rokline. Lenže deň pomaly končí, a my máme vybavené povolenie k vstupu do vesmírneho observatória len na tento deň.

Chrám Garni, Arménsko

Charentsov oblúk

Arménsko nás dokáže prekvapiť naozaj každú chvíľu. Stačí mať oči otvorené a objavíš stále krásne a nové miesta o ktorých sa poriadne nepíše v žiadnych sprievodcoch. Možno v tých arménskych. Spočiatku sme od cesty videli len nejaký oblúk. Však zastavíme sa na 10 minút a pokračujeme v ceste. Veľký omyl!

Charentsov oblúk je s istotou jedným z najpokojnejších miest v Arménsku. Charentsov oblúk bol postavený v roku 1957 a pomenovaný na počesť arménskeho básnika Eghisheho Charentsa, ktorý napísal najkrajšiu báseň venovanú Arménsku, plnú pravej lásky a hrdosti. Hovorí sa, že Charents toto miesto miloval a často ho navštevoval. Naozaj je tu len tento oblúk a nič viac, kým nepodídeš bližšie.

Charentsov oblúk ti otvára úchvatný výhľad Araratské údolie s Araratom v pozadí. Hora Ararat (alias Masis) je vzdialená len 60 kilometrov a pre aktuálne klimatické podmienky je zahalený v opare. Vôbec to neuberá na kráse tohto miesta (síce ak by bolo vidieť zasnežený Ararat, bolo by to dokonalé). Nič, len príroda a divokosť Arménskej vysočiny. Človek by tu zotrval až do západu slnka.

Charentsov oblúk, Arménsko
Možno si všimneš na oblúku aj nejaký nápis. A až po návrate domov, sme si význam tohto nápisu nechali preložiť:

“Prejdi celý svet s jeho horami bielymi, kráse Masisu sa nevyrovná žiadna!”

Charentsov oblúk, Arménsko

Dovolíme si uverejniť ešte jeden úryvok z knihy “Lekcie z Arménska” (1969 – táto kniha u nás vôbec nevyšla) od ruského spisovateľa Andrei Bitov-a, ktorý presne vystihuje toto miesto:

Zvedavo som sa pozrel na svojich priateľov: Prečo ste sa zastavili? Čo je na tejto slonovinovej stavbe pozoruhodné?
Charentsov oblúk – povedali mi a mlčky ma viedli ďalej. Cítil som akési sprisahanie proti mne; čakali na niečo, na nejaký prejav z mojej strany. Pri všetkej snahe neuraziť svojich priateľov som na tomto oblúku nenašiel absolútne nič pozoruhodné. Tlačili ma dozadu, akosi tvrdo. Zvedavo a s miernym odporom som prešiel pod oblúkom a zastal som.
Bože, aký výhľad sa mi otvoril pred očami! Rozčervenalo sa to. Niečo sa vo mne zdvihlo a nepustilo. Niečo zo mňa vyletelo a už sa nevrátilo. To bola prvotná kresba stvorenia. Čiar bolo málo – jedna čiara, ďalšia čiara a ešte jedna čiara. Ťahy boli preč. Línia sa niesla s istotou a trvalo. Vôbec žiadne nerovnosti. Jednoducho nemohla existovať žiadna iná čiara. Táto bola jediná a bola nakreslená. Všetko ostatné, zdá sa mi, stvoril Boh buď unavenou, alebo vycibrenou, alebo sýtou rukou. Kučeravá príroda Ruska je barok Pánov.

Charentsov oblúk, Arménsko
No nie je to úchvatné?

ROT-54: Rádio optické observatórium

Toto zabudnuté observatórium je neznáme aj pre mnohých Arménov. Niet sa čo čudovať. Za čias Sovietskeho zväzu to určite bolo utajené a prísne strážené miesto. Inak si nevieme vysvetliť už len to umiestnenie a prístupovú cestu. Musíme prejsť cez dedinu Byurakan v ktorej odbočíme smerom na ešte menšiu osadu s názvom Orgov. To, že ideme do nevyhľadávaných a nenavštevovaných miest zbadáme okamžite. Asfaltový povrch sa nám absolútne stratil a každopádne, ak nechceš sem šliapať peši, potrebuješ auto s náhonom na všetky štyri kolesá aby si prekonal úzku horskú cestu. Tesne pred Orgov-om je vstupná brána do areálu observatória.

Vrátnik je, akoby som to opísal. Typický dedinský krčmový obyvateľ, ktorý tu evidentne aj býva na vrátnici a jedinou jeho úlohou je odrádzať okoloidúcich. Skúsime s ním komunikovať po anglicky (určite si si domyslel okamžite ako my, že bez úspechu) a následne po rusky (takisto bez úspechu). OK. Tak aspoň vytiahneme mobilný telefón, kde máme uložené povolenie (napísané po anglicky – logicky) a našimi pasmi mu to pichneme pod nos. Aj keď sa tvári, že študuje, pozná asi hlavičku dokumentu. To mu stačí a otvára pre nás závoru pre vjazd. Aj keď sa v dokumente spomína že, budeme sprevádzaní pracovníkmi strážnej služby “Národného orgánu pre normalizáciu a metrológiu”, nikto sa k nám nepridáva a celý areál máme pre seba.

Len aby si pochopil rozľahlosť oploteného areálu. Od vrátnice k prvému teleskopu a centrálnym budovám je to približne 2 kilometre. A podľa merania na Google mapách, areál zaberá 100 ha. Neprehliadnuteľným prvkom celého areálu je rádioteleskop s priemerom až neskutočných 54 metrov!

Už len kvôli výstavbe, tu pomocou výbuchov na svahu hory Aragats sa vytvoril základová jama, do ktorej sa následne naliala betónová masa. Do tohto priestoru následne zamurovali až 3600 štítov z vysokopevnostných zliatín na báze hliníka s prídavkami medi, horčíka a mangánu, pod ktorými je ešte inštalovaných 30 ohrievačov, ktoré majú roztopiť sneh padajúci na povrch. Tieto štíty vo vtedajšom Sovietskom zväze nevedel vyrobiť žiaden hutnícky závod, pretože panely museli byť veľmi pevné, nesmú obsahovať žiadne nedokonalosti a museli byť vyrobené s presnosťou 70 mikrónov. Nakoniec našli jedného pracovníka v jerevanskej hlinikárni, kde ich vyrobil pomocou starých postupov a špeciálnemu druhu červenej pôdy z juhu Ruska. Osobitne technicky náročné bolo leštenie jednotlivých štítov. Ten má povrchovú presnosť 70/100 µm a môže pracovať pri vlnových dĺžkach od 200 mm do 1mm!

Rádio-optické observatórium, Arménsko

Už samotné fungovanie rádio-teleskopu je unikátne. Najrozšírenejšie parabolické antény sa pohybujú celé, takže je nutné pohybovať obrovskou kovovou konštrukciou, ktorú je ťažké nasmerovať s vysokou presnosťou. Tu je hlavné zrkadlo osadené na pevno a sekundárne zrkadlo s priemerom 5 metrov je namontované v spodnej časti tzv. kufra a stojí na troch podperách vo vnútri hlavného zrkadla. “Kufor” je upevnený v kĺbovom závese umiestnenom v strede hlavného zrkadla. Vznikol tak prvý a jedinečný rádio-optický teleskop na svete, ktorý dokáže pozorovať určitý bod oblohy súčasne v dvoch pásmach.

Neistá budúcnosť

Aj keď rádioteleskop vyzerá, že je úplne nefunkčný, opak je pravdou. Samotné zariadenie je funkčné, len je potrebné vymeniť zastaralé analógové senzory za digitálne, preleštiť panely, modernizovať riadiaci systém, inovovať systém spracovania údajov a urobiť revíziu na pohybovom mechanizme samotného teleskopu. To predpokladalo v roku 2019 financie o objeme 25 miliónov $. Do dnešného dňa sa nenašli tieto financie a tak obrovský a jedinečný rádioteleskop čaká na svoje oživenie. Ak máš príležitosť, určite sa tu zastav, pretože, ak sa rádioteleskop ROT-54 Arménsku podarí oživiť, už sa sem nepozrieš. Rádio-optický ďalekohľad sa plánuje použiť napr. na diaľkovú vesmírnu komunikáciu, radar nebeských objektov, riadenie vesmírnych letov a aj ako pozemná infraštruktúra GLONASS.

Aj dnes patrí rádioteleskop ROT-54 k najpresnejším a najcitlivejším teleskopom na svete. A teraz si predstav že, pôvodný plán rátal s priemerom až 200 metrov, len to v Moskve neschválili.

Unikátna slnečná elektráreň

V roku 2003 sa začala aj výstavba experimentálnej slnečnej elektrárne s výkonom 100kW, ktorá mala umožniť skúmať možnosti využitia alternatívnych zdrojov energie v Arménsku. Kým v danom roku bola účinnosť podobných staníc 2-3%, v tomto projekte to malo byť až 16%. V každom prípade index účinnosti mal byť oveľa vyšší ako index vodných elektrárni. Projekt “AREV” nikdy nebol bohužiaľ dokončený a Arménsko nemá záujem ho dokončiť, pričom odkúpenie patentov prejavilo mnoho krajín vrátane Číny, Spojeného kráľovstva, Ruska, USA.

Jedinečné slnečné hodiny

V areáli vesmírneho observatória objavujeme aj slnečné hodiny, ktorý vďaka arménskemu písmu nevieme pochopiť a na prvý pohľad sú veľmi komplikované. Až doma sa dozvedáme že, za ním stojí Paris Heruni (prominentný arménsky fyzik, inžinier, rádiotechnik v oblasti systémov rádiofyziky, rádiotechniky, rádiometrie, rádioastronómie a rádiológie, ktorý je “zodpovedný” aj za ROT-54 a slnečnú elektráreň) a zobrazuje veľmi presne hodiny aj dátum. Tieto slnečné hodiny v sebe zahŕňajú aj tri rôzne typy kalendárov: Gregoriánsky, starý arménsky a staroveký arménsky kalendár, ktoré dokážu zobrazovať aj dátumy či fázy mesiaca.

Preskúmaj celý areál vesmírneho observatória

Areál má mnoho skrytých zákutí a určite aj skrytých vchodov. Občas stretávame ľudí z blízkych dedín Orgov a Tegher, ako sa tu premávajú aj s deťmi, či maminky na materskej. Nie je ich veľa, ale zopár stretávame. A keďže nemáš so sebou žiadneho sprievodcu, môžeš ísť naozaj kamkoľvek, aj keď sa to neodporúča.

Bez problémov vieš vyliezť na strechu administratívnych budov, či nahliadnuť do nich, kde môžeš vidieť náhradné diely pre rádio-teleskop, či výpočtovú techniku z čias sovietskeho zväzu, keď boli vrcholom technológie dierne štítky či veľké magnetické pásky.

Ak sa budeš snažiť, vieš sa dostať aj dovnútra týchto budov, či do stredu obrovského taniera. Ale je to na tvoju zodpovednosť!

Hvezdáreň v Byurakan

V rovnakom duchu máme rezervovanú poslednú prehliadku spojenú s pozorovaním hviezd vo funkčnom observatóriu Byurakan, ktorý sa nachádza len pár kilometrov od rádiotelskopu ROT-54. Táto hvezdáreň bola založená už v roku 1946 a funguje do dnešného dňa. Ak sa chceš dozvedieť viac o tejto hvezdárni, prečítaj si to u nás v sekcii netradičných svetových zaujímavosti.

Samotné nočné pozorovanie prebieha v angličtine, alebo ruštine (to si objednávaš telefonicky alebo cez ich facebookový profil) a celá trvá približne hodinu a koná sa vylúčne po zotmení. V ponuke majú aj množstvo iných typov prehliadok a je len na tebe, ktorú si zvolíš.

Pomocou profesionálneho ďalekohľadu uvidíš krátery na mesiaci, planéty Venuša, Juptier, Saturn a Merkúr, či rôzne hviezdokopy, hmloviny alebo galaxie. Nečakaj žiadne zázraky, ako v dokumentárnych filmoch, väčšinou sa jedná o nejaké malé bodky s rôznymi tvarmi, ale keď si uvedomíš ako sú ďaleko.

Pomocou telefónu cez okulár ďalekohľadu sa nám pekne podarilo vyfotiť maximálne Mesiac.

Byurakan Astrophysical Observatory, Armenia

Prečítaj si ďalšie články

Cableway Chiatura, Georgia

Zviezli sme sa lanovkami ktoré pamätajú Stalina

Na posledný deň pred odletom je na programe asi najväčšia atrakcia, ktorú už mnoho z vás asi nebude mať šancu absolvovať. Bol to jeden z dôvodov, prečo sme sa aj vybrali do Gruzínska.

Katedrála Zvartnots

Požičiavame si auto a spoznávame Jerevan a okolie

Keďže nechceme celých 14 dní v Arménsku stráviť v Jerevane a cestovanie miestnou dopravou zvanou maršrutky je síce zážitok, ktorí sme si užili do sýta v susednom Gruzínsku, rozhodli sme sa radšej si požičať na celý čas auto. A v týchto krajinách nie je lepšej voľby, ako nesmrteľná a legendárna Lada Niva. Ako sme neskôr…

WizzAir, Kutaisi - Viedeň

Ťažko sa nám opúšťa Gruzínsko

Týždeň v Gruzínsku nám veľmi rýchlo ubehol, ale hneď na prvý krát sme si ho zamilovali. Nie všetko sme stihli, ako sme mali naplánované, niektoré unikátne miesta ešte máme v zálohe a jedlo je tu božské. Domov odchádzame s tým, že sem ešte určite prídeme.

Ubytovanie v Bombaji pri letiski

India: 10. deň – Návrat do Bombaja

Treba sa vrátiť do Bombaj. Lietadlo letí veľmi skoro ráno. To je niekoľko budíkov pre istotu nastavených 03:00. Človek ledva zavrie oči a už musí vstávať. Polovyspatý sa rýchlo obliekam, kašlem na rannú hygienu, beriem svoju zbalenú batožinu a vyrážam z hotela ešte so zalepenými očami.

Nezabudni o tom povedať aj ostatným

Chýba ti niečo v článku?

Môžeš nám napísať a opýtať sa.  My túto informáciu dodatočne doplníme aj do článku.

Náš Instagram