Stratovulkán Poľana
Len málokto si v dnešnej perfektne organizovanej a dobre informovanej dobe uvedomuje, že žijeme na veľmi tenkej škrupine zemskej kôry, pod ktorou sa dejú veci a my nad nimi nemáme absolútne žiadnu kontrolu a často len hmlisté predstavy. Jedna z najväčších sopiek Európy sa pritom ukrýva priamo u nás uprostred Slovenska.

Najvýraznejším prejavom obrovskej energie a nevyspytateľných javov pod zemskou kôrou je sopečná činnosť – vulkanizmus. Pod týmto pojmom sa väčšinou chápu pohyby magmy vnútri i na povrchu zemskej kôry a geologické javy spojené s vystupovaním magmy na zemský povrch. Magma sa naň dostáva trhlinami v zemskej kôre, ktoré siahajú až do jej najspodnejších vrstiev. Výstupu magmy na zemský povrch pomáhajú aj prchavé zložky, ako sú plyny a vodná para. Najznámejším prejavom vulkanickej činnosti je sopečná erupcia. Magmu, ktorá pri sopečnej erupcii vystúpi na zemský povrch v podobe prúdov, nazývame láva.
Vulkanická činnosť sa však neprejavuje na zemskom povrchu rovnomerne. Vyskytuje sa prevažne v oblastiach kolízií pohyblivých tektonických dosiek, ktoré nazývame subdukčné zóny. Zvyčajným sprievodným javom pohybov tektonických dosiek je aj zemetrasenie. Pohyb zemskej kôry, vulkanizmus a zemetrasenia teda spolu úzko súvisia.
Medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe patrí aj naša Poľana, ktorá je na Slovensku najvyšším sopečným pohorím. Hoci v súčasnosti najvyšší bod Poľany dosahuje 1 458 metrov, jej pôvodná výška sa odhaduje na 2 500 metrov. Poľana je navrstvená sopka, má stratovulkanickú stavbu. Stratovulkán je označenie pre kužeľovitý typ sopky vytvorený striedaním vrstiev lávy, pyroklastických prúdov a sopečného popola. Sopku formujú búrlivé explozívne erupcie. Ich priebeh a sila závisia od množstva plynov a pary, ktoré sa ťažko predierajú tuhšou magmou. Ak sa k tomu pridá aj upchatie sopečného kanála, vytvorí sa obrovský tlak. Následne dôjde k ničivej explózii a vytrysknutiu obrovského množstva lávy a pyroklastického materiálu, a to niekedy v priebehu pár sekúnd. Plyny, popol a iný ľahký pyroklastický materiál môžu preniknúť do atmosféry až niekoľko desiatok kilometrov vysoko.

Na určenie sily sopečnej explózie nám slúži index vulkanickej aktivity so stupnicou od 0 do 8. Ako hlavný parameter sa používa množstvo vychrleného vulkanického materiálu. Keď v roku 2010 vybuchla na Islande sopka Eyjafjallajökull, pridelili jej (len) číslo 4, no leteckú dopravu ochromila na niekoľko dní takmer v celej Európe. Explózia Poľany sa však odhaduje vulkanickým explozívnym indexom 6 až 7 a takáto explózia už má katastrofálne následky nielen na široké okolie, ale dokázala by zapríčiniť aj dočasnú zmenu klímy na Zemi.



