Najvýraznejším prejavom obrovskej energie a nevyspytateľných javov pod zemskou kôrou je sopečná činnosť – vulkanizmus. Pod týmto pojmom sa väčšinou chápu pohyby magmy vnútri i na povrchu zemskej kôry a geologické javy spojené s vystupovaním magmy na zemský povrch. Magma sa naň dostáva trhlinami v zemskej kôre, ktoré siahajú až do jej najspodnejších vrstiev. Výstupu magmy na zemský povrch pomáhajú aj prchavé zložky, ako sú plyny a vodná para. Najznámejším prejavom vulkanickej činnosti je sopečná erupcia. Magmu, ktorá pri sopečnej erupcii vystúpi na zemský povrch v podobe prúdov, nazývame láva.
Vulkanická činnosť sa však neprejavuje na zemskom povrchu rovnomerne. Vyskytuje sa prevažne v oblastiach kolízií pohyblivých tektonických dosiek, ktoré nazývame subdukčné zóny. Zvyčajným sprievodným javom pohybov tektonických dosiek je aj zemetrasenie. Pohyb zemskej kôry, vulkanizmus a zemetrasenia teda spolu úzko súvisia.
Medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe patrí aj naša Poľana, ktorá je na Slovensku najvyšším sopečným pohorím. Hoci v súčasnosti najvyšší bod Poľany dosahuje 1 458 metrov, jej pôvodná výška sa odhaduje na 2 500 metrov. Poľana je navrstvená sopka, má stratovulkanickú stavbu. Stratovulkán je označenie pre kužeľovitý typ sopky vytvorený striedaním vrstiev lávy, pyroklastických prúdov a sopečného popola. Sopku formujú búrlivé explozívne erupcie. Ich priebeh a sila závisia od množstva plynov a pary, ktoré sa ťažko predierajú tuhšou magmou. Ak sa k tomu pridá aj upchatie sopečného kanála, vytvorí sa obrovský tlak. Následne dôjde k ničivej explózii a vytrysknutiu obrovského množstva lávy a pyroklastického materiálu, a to niekedy v priebehu pár sekúnd. Plyny, popol a iný ľahký pyroklastický materiál môžu preniknúť do atmosféry až niekoľko desiatok kilometrov vysoko.
Na určenie sily sopečnej explózie nám slúži index vulkanickej aktivity so stupnicou od 0 do 8. Ako hlavný parameter sa používa množstvo vychrleného vulkanického materiálu. Keď v roku 2010 vybuchla na Islande sopka Eyjafjallajökull, pridelili jej (len) číslo 4, no leteckú dopravu ochromila na niekoľko dní takmer v celej Európe. Explózia Poľany sa však odhaduje vulkanickým explozívnym indexom 6 až 7 a takáto explózia už má katastrofálne následky nielen na široké okolie, ale dokázala by zapríčiniť aj dočasnú zmenu klímy na Zemi.
Pokračovanie článku je dostupné len pre našich členov
Staňte sa členom a získajte prístup k exkluzívnym článkom, tipom a zážitkom z ciest po celom svete.
- Prístup k ďalším kvalitným článkom
- Uložte si obľúbené miesta
- Plánujte efektívnejšie
Registrácia je bezplatná a zaberie menej ako minútu.
