Tuviansko

Tuviansko, oficiálne Republika Tuva, leží v južnej Sibíri pri hranici s Mongolskom. Krajinu tvoria stepi, tajga, horské chrbty a kotliny obklopené Východnými a Západnými Sajánmi a pohorím Tannu-Ola. Izolovaná poloha pomohla regiónu zachovať tuvinský jazyk, nomádske tradície a osobitú kultúru.

Hlavným mestom je Kyzyl, ktorý leží pri sútoku riek Bii-Chem a Kaa-Chem, známych aj ako Veľký a Malý Jenisej. Ich spojením vzniká horný tok Jeniseja. Mesto je administratívnym a kultúrnym centrom republiky s múzeami, budhistickými chrámami a šamanskými centrami.

Tuva mala v 20. storočí neobvyklé politické dejiny. V rokoch 1921 až 1944 existovala Tuvinská ľudová republika, úzko spojená so Sovietskym zväzom. Neskôr sa stala jeho súčasťou a dnes má postavenie republiky v rámci Ruska.

Tuvinci patria medzi turkické národy. Ich tradičný spôsob života bol spojený s chovom koní, oviec a dobytka, sezónnym presunom stád a životom v otvorenej krajine. Tibetský budhizmus sa tu prelína so šamanizmom a úctou k horám, riekam, prameňom a predkom. Slovo aržan označuje liečivý alebo posvätný prameň, ku ktorému ľudia prichádzajú za oddychom a zdravím.

Najznámejším kultúrnym symbolom je hrdelný spev chöömej. Speváci pri ňom vytvárajú základný tón a zároveň zvýrazňujú vyššie harmonické, takže hlas znie vo viacerých vrstvách. Štýly ako sygyt a kargyraa pripomínajú vietor, vodu a zvuky zvierat. Túto hudbu preslávili vo svete aj súbory ako Huun-Huur-Tu.

Významným budhistickým miestom je datsan Čečenling v Kyzyle. Historický kláštor Ustuu-Churee sa nachádza pri meste Čadan v západnej časti republiky. Príroda Tuvianska zahŕňa jazero Azas, horské oblasti Sajánov, stepi pri mongolskej hranici a časť Uvsunurskej kotliny zapísanej v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Kuchyňa vychádza z pastierskeho spôsobu života. Bežné sú buuzy plnené mäsom, mäsové vývary, sušené syry, pražená jačmenná múka dalgan a čaj s mliekom a soľou. Jedlá sú jednoduché, sýte a prispôsobené dlhým cestám so stádami.