Ağdam, mesto duchov

Počas prechádzky po Agdame sa človek nemôže ubrániť nepríjemnému pocitu. Je to tým tichom? Alebo je to kontrast medzi pohľadom na zničené budovy a krásou okolitej prírody? Ťažko uveriť, že uprostred tejto rozľahlej planiny lemovanej horami žilo ešte v 90. rokoch 20. storočia 160 000 ľudí. Opusteným námestiam dominujú zničené sochy, asfaltom sa prediera burina, ulice lemujú hrdzavé tanky, zatiaľ čo domy a budovy zo sovietskej éry sa zmenili na pastviny pre divé kozy. Napadne nám, že pastier určite nie je ďaleko, ale v meste nie je ani živej duše. V zákrute jednej ulice vidíme typickú azerbajdžanskú fresku na fasáde domu, ktorý pravdepodobne patril bohatej arménskej rodine. Zobrazuje scénu tradičného tanca a spevu, umenia, ktoré bolo za komunizmu zakázané.

Z nehybného chaosu sa vynárajú dva minarety mešity, jedinej budovy, ktorá unikla bombardovaniu. Akoby sa ľuďom postavila na odpor. Agdam býval známy ako “biele mesto” pre svoje biele kamenné budovy. V roku 1993 ho však takmer zo dňa na deň zbombardovali arménske vojská. Tak sa skončil konflikt, ktorý v tejto oblasti zúril celé desaťročia.

Od 18. storočia slúžilo mesto vojenským hliadkam arménskej armády, keďže hornatá oblasť Náhorného Karabachu na križovatke ciest medzi Azerbajdžanom, Iránom a Arménskom je vojensky strategická. Až tak, že sa ho po stáročia snažili ovládnuť Rusi, Turci, Briti a po roku 1919 aj Sovieti. V 20. storočí došlo k sérii ľudových povstaní, najmä zo strany Arménov a Azerbajdžancov, a kultúra a prosperita mesta, ktoré chcel každý pre seba, medzitým upadali. Rozpad Sovietskeho zväzu vyostril spory spôsobené katastrofálnym rozdelením národov počas stalinizmu.

V roku 1991 boli diplomatické vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom na bode mrazu. Obe krajiny boli po zuby ozbrojené sovietskym arzenálom. Nenávisť vyústila do krvavého konfliktu, ktorý sa skončil zničením Agdamu v júli 1993. Od jari bolo vo vzduchu cítiť napätie. Ľudia utekali bez toho, aby si so sebou niečo vzali, a keď arménske jednotky obsadili mesto, aby doplnili zásoby munície a potravín, obyvatelia už boli preč. Vojaci vyplienili domy a verejné budovy a potom armáda celé mesto rozstrieľala. Ostali po ňom len trosky. Jej cieľom bolo urobiť z mesta nárazníkovú zónu pre prípadný nový stret. Do Agdámu sa už sotva vráti život.