Ostreľovači sa schovávali v háji kokosových paliem. Čakali tam každú noc celý týždeň, od chvíle, kedy začali nad dedinou lietať drony a budiť deti zo spania. Teraz zbadali ozbrojencov, ako k nim kráčajú cez kukuričné pole.
Keď streľba doznela, zostalo na zemi ležať minimálne šesťdesiat sedem mŕtvych. Väčšinou šlo o príslušníkov špeciálnych jednotiek filipínskej polície, ktorí sa toho nedeľného rána vydali zatknúť podozrivých z terorizmu. Policajtom však došlo strelivo a privolané vojenské zálohy nedorazily. Vláda to nazvala nešťastným incidentom. Pre média to bol masaker.
Dedina Mamasapano leží na ostrove Mindanao, teda v samom srdci územia Morov (filipínskych moslimov). Pre Morov je ozbrojený odpor proti útlaku zvonka súčasťou národnej tradície, tiahnuci sa už od príchodov Španielov v šestnástom storočí. Mnohí historici považujú vojnu medzi Španielmi a Moro za vôbec najdlhší antikoloniálny stret – trvala totiž celých 333 rokov. Potom Španielov v roli nepriateľov vystriedali Američania a potom Japonci. Vojna za nezávislosť na filipínskej vláde je tak len ďalšou fázou v národne oslobodeneckom boji Morov, ktorí sa tiahne už štyri storočia. Cieľom je vlastný samostatný štát Bangsamoro. Ide teda o moslimsko-kresťanský konflikt s poriadne hlbokými koreňmi.
Všetko sa malo konečne a navždy vyriešiť podpisom mierovej zmluvy v roku 2014. Obe strany nakoniec pristúpili k určitým kompromisom – Bangsamoro malo skutočne vzniknúť, ale nie ako celkom samostatný štát, ale ako v rámci Filipín autonómna oblasť s rozsiahlymi právomocami. Najchudobnejší región celého súostrovia by tak konečne dostal šancu dokázať, že má na lepšiu budúcnosť. Lenže správy o konci dlhotrvajúcich bojov sa bohužiaľ nestačili rozšíriť po celom území. A pri masakri v dedine Mamasapano v januári 2015 zahynulo štyridsaťštyri policajtov, čo je pre filipínske ozbrojené sily najhorší výsledok za desiatky rokov. Tým najskôr začala ďalšia kapitola vo vojne, ktorá už mala podľa všetkého skončiť.
