Nágáland

Rani Gaidinliu nebola obyčajná teenagerka. Už v šestnástich viedla v čele partizánskej skupiny boj proti britskej nadvláde. Na jej hlavu bola vypísaná odmena. Jej skupina sa skrývala v horách Naga a koloniálni páni v okolitých dedinách od nej nemali nikdy pokoj. Hovorilo sa, že je nadaná nadprirodzenými schopnosťami. Podľa povestí dokázala meniť guľky na vodu a taktiež sa objavovala a mizla ako duch v rannom opare, ako sa jej zrovna zaľúbilo. Keď ju konečne dostihli a zatkli elitné vládne jednotky Assam Rifles, bola obvinená z vraždy a odsúdená na doživotie. Z väzenia sa dostala až po vyhlásení indickej nezávislosti. Bolo jej tridsaťdva, za mrežami teda strávila skoro polovicu života.

Než do regiónu Naga prišli počiatkom devätnásteho storočia Briti, fungovala pomaly každá horská osada ako samostatný a suverénny štát. Susedské konflikty boli krvavé – zabitým protivníkom sa stínali hlavy ako vojnové trofeje. Briti samozrejme podobné praktiky zakázali a zaviedli v oblasti kresťanstvo. Tým avšak zároveň neúmyselne vydláždili cestu nagalimskému nacionalizmu.

Keď Rani Gaidinliu vyšla z väzenia, dediny v regióne Naga už boli zjednotené, ale boj za sebaurčenie rozhodne nekončil. Práve naopak – nový nezávislý indický štát prehlásenie nezávislosti Nágáland celkom ignoroval a Rani považoval za nebezpečnú osobu, ktorá by ľahko mohla stáť v čele nagalimských povstaleckých síl. Preto jej celých ďalších desať rokov indické úrady bránili v návrate domov.

Keď sa jej konečne podarilo vrátiť, ovládala kresťanské Nagy snaha o nezávislosť na Indii a legendárnu čarodejnicu z hôr považovali skôr za hrozbu. Po mnohých vyhrážkach tak Rani Gaidinliu v roku 1960 zmizla z verejného života a usadila sa v jaskyni vysoko v horách nad hlbokými zelenými údoliami. Od partizánskeho boja postupne prešla k vyjednávaniu o lepšom osude svojho ľudu, veľké úspechy ale nemala a v roku 1993 zomrela v zabudnutí. Jej krajania však v boji pokračujú, sny o samostatnom Nágáland sa rozhodne nerozplynuli.