V bujnej zeleni na úbočí kopcov, len niečo vyše osem kilometrov od hlavného mesta Burundi, Gitegy, sa nachádza bubnová rezervácia Gishora. Posledný nezávislý vládca Burundi, kráľ Mwami Mwezi IV Gisabo Bikata-Bijoga, založil túto svätyňu na oslavu víťazstva nad povstaleckým náčelníkom Ntibirangwom v druhej polovici 19. storočia. Od svojho založenia je svätyňa bubnov Gishora miestom, kde sa cvičia a vyučujú špecifické rituálne techniky bubnovania.
Bubnovanie v Burundi je starobylá prax, v ktorej sa mieša bojový štýl tanca, špecifické rytmy, náboženské rituály, epická poézia, a to všetko do jedného celku. V minulosti boli bubnovacie rituály súčasťou intronizácie kráľov, poľnohospodárskych osláv sejby a pohrebov kráľov a kráľovien. Samotné bubny boli dlho spájané s kráľovskou rodinou a konkrétne s monarchiou.
Svätyňu vždy prevádzkovali miestni chlapci a muži, známi ako Abatimbo, ktorí pochádzajú zo starobylého rodu Abanyigisaka. Sú to potomkovia náboženských vodcov, ktorí zastávali vysoké funkcie na kráľovskom dvore.
Keďže krajina pozostáva z mnohých rôznych klanov vrátane Abahanza, Abavumu, Abajiji a Abashubi, bubny sa stali prostriedkom na zjednotenie rôznorodého obyvateľstva naprieč generáciami a rodinami. Jedným zo spôsobov zjednotenia ľudu a uctenia kráľovskej rodiny bol rituálny tanec na kráľovský bubon ingoma. Samotné bubny sa vyrábajú z dreva posvätných, vzácnych stromov, ako sú umuvugangoma (Cordia africana), umurama (Bridelia atroviridis) a umusave (Markhamia lutea). Verí sa, že keď sa hrá na bubny, pozývajú sa do rituálu predkovia a vyháňajú sa zlí duchovia.
Všetky bubny majú svoje meno a účel. Vo svätyni bubnov Gishora sú dva dôležité bubny, na ktoré sa nikdy nehralo – Ruciteme („ten, pre ktorého čistíme les“) a Murimirwa („ten, pre ktorého pestujeme“). Oba názvy odrážajú význam poľnohospodárstva a spojenie kráľa s úrodnosťou zeme. Svätyňa má aj ďalšie bubny známe ako Ingendanyi alebo „družina“, do ktorých sa udiera dodnes.
Burundi naďalej podporuje praktiky a rituály bubnovania a v roku 2007 vláda prijala súbor zákonov a politík na ochranu tejto starobylej umeleckej formy. Tieto zákony zahŕňajú ochranu bubnových rezervácií, ako je Gishora a ďalšie miesta po celej krajine. Dnes sa členovia svätyne zúčastňujú na bubnovacích stretnutiach na mieste, ako aj na oslavách, ktoré sa konajú pri príležitosti Dňa nezávislosti Burundi (1. júla) a iných vládnych ceremóniách.
