Colma: Mesto mŕtvych

“Je skvelé žiť v Colme!” vraví oficiálny slogan tohto malého mestečka v San Mateo County, asi šestnásť kilometrov južne od San Francisca. Je v ňom istá irónia, pretože živí sú v Colme vzácnou menšinou v počte asi 1 400 ľudí. Zato mŕtvych je tu viac ako milión, možno dokonca dva milióny. Sú pochovaní na sedemnástich cintorínoch – jeden je dokonca pre domácich miláčikov -, ktoré zaberajú 73 percent územia s celkovou rozlohou 5,83 štvorcových kilometrov.

Colma nebola vždy nekropolou. Pred vyše stopäťdesiatimi rokmi ju založili ako farmársku komunitu húževnatí muži a ženy, ktorých na západ pôvodne prilákali zvesti o kalifornskom zlate. Rozhodli sa však usadiť práve tu, na úpätí pohoria San Bruno, a využiť svoje krompáče na niečo istejšie a stabilnejšie. Väčšinu ostatných prisťahovalcov, ktorí túžili niečo dokázať alebo aspoň zarobiť, lákalo viac San Francisco. V osemdesiatych rokoch 19. storočia už malo mesto čo robiť, aby ten nápor zvládlo. Priestor bol nedostatkovým tovarom a mŕtvi tak predstavovali rovnaký problém ako živí. Pozemky začali byť príliš vzácne na to, aby slúžili na pochovávanie.

V čoraz hustejšie osídlenej metropole, večne zahalenej hmlou, sa začali ozývať hlasy, ktoré sa obávali, že nie je zdravé bývať v takej tesnej blízkosti preplnených cintorínov. Toto znepokojenie vyjadruje aj trochu panický úvodník novín San Francisco Newsletter an California Advertiser z mája 1887, v ktorom stálo:

Námietka proti bývaniu blízko cintorína už nie je len prostým vyjadrením názoru… Takmer štvrť milióna kilogramov hnijúcej masy ročne sa uzavrie do drevených debien a zasype len niekoľkými desiatkami centimetrov zeme. Vedci vedia, že všetko zlé, čo spôsobuje proces rozkladu, sa len maskuje kamennými náhrobníkmi a drahými rubášmi. Choroboplodné baktérie a vírusy sa napriek nim množia a šíria. Stúpajú na povrch aj z tých najhlbších hrobov a otravujú zem aj vzduch. Vnikajú hlbšie do prameňov vôd a nezničí ich ani čas. Proces rozkladu sa tak predlžuje na neurčito, a pokým trvá, živým hrozí nebezpečenstvo.

Sanfranciský katolícky arcibiskup Patrick Riordan zjavne pochopil závažnosť situácie a ešte v tom istom roku zaobstaral viac ako kilometer štvorcový pozemku v Colme, na ktorom sa mal zriadiť cintorín. Nasledovala ho aj kongregácia sanfranciského chrámu Emanu-El a v nsledujúcom roku 1888 kúpila v Colme pozemok pre židovský cintorín. Keď v roku 1890 otcovia mesta zakázali všetky pohreby na jeho území, Colma sa čoskoro stala jediným miestom v meste – alebo skôr mimo mesta -, kde mohli obyvateľov San Francisca pochovať. počet cintorín rýchlo rástol, aby uspokojil potreby rôznorodých entík a konfesií žijúcich v zálive. Ďalší rozmach nastal v roku 1912, keď dozorná rada San Francisca San Francisco Board of Supervisors nariadila exhumáciu a odsun všetkých tiel pochovaných v meste. Celý tento proces trval takmer tridsať rokov a tisícky a tisícky pozostatkov sa odvážali zo San Francisca ne miesto nového odpočinku v Colme najprv pohrebnými vozmi ťahanými koňmi a neskôr pohrebnými autami. Katolícky cintorín Holy Cross (svätého Kríža) arcibiskupa Riordana bol prvým a dodnes je aj najväčším cintorínom. Len sem premiestnili 39 307 tiel. Po desaťročiach v zemi sa nepodarilo všetky pozostatky identifikovať a neznámych museli uložiť do masových hrobov. Japonský cintorín v Colme, ktorý zriadili v roku 1901, má pamätník označujúci hrob so 107 telami, ktoré sem premiestnili z pôvodného cintorína na Laurel Hill v San Franciscu.

Colma sa stala tiež miestom večného odpočinku niektorých známych mien. Na cintoríne Holy Cross leží bejzbalová hviezda The Sean Francisco Seals a New York Yankees Joe DiMaggio, ktorý bol krátko ženatý s Marilyn Monroe. Na cintoríne Home fo Peace odpočíva priekopnícky výrobca modrých džínsov Levi Strauss a megalomanský novinový magnát William Randolph Hearst spí večným spánkom v Cypress Lawns Memorial Park. Rockový impresário Bill Graham, ktorý je úzko spojený so sanfranciskými skupinami ako Greatful Dead a Jefferson Airplane, leží v Eternal Home. A Wyatt Earp, muž zákona známy z prestrelky v O. K. Corrale v Tombstone v Arizone v roku 1881, odpočíva v Hills of Eternity. Jeho pôvodný náhrobný kameň, 113-kilogramovú betónovú dosku, ukradli v roku 1957.