Spojené štáty

Spojené štáty alebo USA, dlhý tvar Spojené štáty americké (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozprestierajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe. Na severe susedí s Kanadou a na juhu s Mexikom. Vďaka štáte Aljaška siaha územie Spojených štátov amerických aj k brehom Severného ľadového oceánu (Beringova úžina ich delí od ázijského územia Ruska), zahrňuje tiež aj niektoré tichomorské ostrovy (hlavne Havaj). Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, jedného federálneho územia s hlavným mestom a sídlom prezidenta, Kongresu a Najvyššieho súdu (District of Columbia), šiestich závislých území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a atol Palmyra) a desiatich malých ostrovov či útesov.

S rozlohou 9,8 milióna kilometrov štvorcových sú Spojené štáty treťou najväčšou krajinou na svete (po Rusku a Kanade). S takmer 340 miliónmi obyvateľov sú treťou najľudnatejšou krajinou planéty (po Číne a Indii). Populácia je tradične koncentrovaná na oboch pobrežiach, na východnom leží najväčšie mesto Spojených štátov New York, na západnom pobreží druhé najväčšie mesto Los Angeles. Hlavným mestom je Washington. Východná časť krajiny je hustejšie osídlená než západná. Stredná časť krajiny má najviac plochy ale nie moc ľudí.

Podľa nominálneho HDP sú Spojené štáty najväčšou svetovou ekonomikou, podľa HDP v parite kúpnej sily druhou najväčšou (po Číne). Ich ekonomický výkon predstavuje približne štvrtinu celosvetového HDP. Sú najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom. Stali sa symbolom a priekopníkom ekonomiky založenej na voľnom trhu, v mnohom v tom inšpirovali Európu alebo Čínu. Oproti Európe avšak vykazujú menšiu mieru prerozdeľovania bohatstva a väčšie ekonomické rozdiely medzi ľuďmi. V nominálnom HDP na obyvateľa sú na ôsmom mieste na svete, v HDP v parite kúpnej sily na hlavu na dvanástom, v indexe ľudského rozvoja na trinástom. Americká mena, dolár, je hlavnou rezervnou menou sveta. Americký priemysel a obchod dosiahol vynikajúcich výsledkov a dobyl trhy po celom svete (Ford, Coca-Cola, Boeing, JP Morgan, Exxon, Johnson & Johnson, Walmart, Amazon, Apple, Microsoft, Google, Facebook).

Podľa väčšiny kritérií sú vojensky najmocnejšou krajinou sveta. Štyridsať percent vojenských výdajov na svete pripadá práve na USA. Sú jadrovou veľmocou a jedinou krajinou, ktorá jadrovú zbraň použila vo vojenskej operácii. Sú jednou z piatich stálych členov Rady bezpečnosti OSN. Geopoliticky sú hodnotené ako superveľmoc, pričom tento štatút získali predovšetkým po roku 1945, po víťazstve v druhej svetovej vojne. Po konci studenej vojny (1989) sa dokonca hovorilo o tom, že sú jedinou superveľmocou, čo sa dnes snažia zmeniť hlavne Čína a Rusko. Vzťahy Spojených štátov a Európy sú špecifické a hlavne so Spojeným kráľovstvom, pretože to bola európska veľmoc, ktorá kolonizovala severnú Ameriku, aby tak neskôr čelili vzbure miestnych kolonistov a hnutí za nezávislosť, pričom stret s Britmi bol rozhodujúci (nezávislosť od Británie Američania vyhlásili v roku 1776). Vzhľadom k presadeniu sa angličtiny ako hlavného a úradného jazyka v USA však špecifická väzba medzi Spojenými štátmi a Britániou (a rovnako aj s ďalšími anglicky hovoriacimi krajinami Commonwealthu, ako je Kanada či Austrália) pretrváva. Väzba so západnou kontinentálnou Európou bola daná imigračnými vlnami v 19. storočí (hlavne z Nemecka a Talianska), posilnené boli po americkom oslobodení tejto časti Európy od nacizmu v roku 1945. Spojené štáty sa tak, oi. prostredníctvom vojenskej organizácie NATO, stali garantom bezpečnosti tejto časti Európy. Po páde komunizmu v strednej a východnej Európe sa vytvorili podobne úzke spojenecké väzby aj tu, kľúčovým spojencom je pre Američanov hlavne Poľsko. Ako superveľmoc sa však USA snaží budovať spojenecké väzby vo všetkých regiónoch sveta, na Blízkom východe patrí ku kľúčovým spojencom Izrael a Saudská Arábia, v Ázii Japonsko a Južná Kórea, v južnej Amerike Kolumbia.

Americká kultúra, hlavne pop-kultúra, získala globálny vplyv (Hollywood, Disney, jazz, rock n roll, rap, televízne seriály), rovnako ako americký životný štýl (automobilizmus, fast food), a to až taký, že sa mimo USA začalo hovoriť o americkom kultúrnom imperializme či amerikanizácii života. Výborných výsledkov dosahuje americká veda a školstvo (systém univerzít na čele Harvardom, vynález atómovej bomby, internetu, pristátie na Mesiaci).

Zdroj: wikipedia.org