Delfská veštiareň

Pre starovekých Grékov boli Delfy stredobodom sveta: miesto posvätené bohom Apollónom, kde sa všetci Gréci schádzali na bohoslužby. V jeho srdci sa však nachádzalo temné, zvláštne miesto: tajomná svätyňa, kde prorokovala Apolónova kňažka.

Kňažka, nazývaná Pýthia, sedela nad priepasťou v zemi, ktorá chrlila výpary. Zhlboka sa nadýchla – niektorí veria, že výpary mali halucinogénne vlastnosti – a upadla do polobezvedomia. Jej proroctvá boli neprehľadné, často šialené. Toto bola delfská veštica: najslávnejšie a najobávanejšie okno Grékov do vôle bohov. Nachádzala sa v “jaskyni vyhĺbenej v hlbinách” svahu, ako uvádzal historik Strabón, pod veľkým Apolónovým chrámom.

Dnes sa ruiny chrámu nachádzajú na svahoch hory Parnas. V roku 390 n. l. ho zničil cisár Theodosius I. v snahe vykoreniť staré pohanské viery. Po veštiarni zostalo len málo stôp, ale miesto je stále strašidelné: na kopcoch sa drží hmla a takmer počuť duchov Kroisa, Nerona a Alexandra.